Klarino Dieťa

III: Kaitola

"A Tim dokáže počuť myšlienky toho, kto je pri ňom najbližšie." Povedala akoby len tak Angela.

Tak táto vec ju teda skutočne zaujala. Veď nie vždy sa dozviete, že niekto dokáže počuť vaše myšlienky.
,,Čože, ako je to možné?" V tejto chvíli urputne bojovala s tým, čo jej dávalo logický zmysel a čo bola úplná hlúposť. Či bola pravda v tom, čo jej hovorila ako malej jej babička, alebo to, čo sa písalo v knihách a učebniciach a dejinách. Nakoniec však zvíťazilo to, čo jej dnes ráno napísala jej mama. Tak sa teda ďalej snažila na to nepozerať očami logiky. A darilo sa jej to, pretože ju veľmi zaujalo to, čo Angela povedala o tom, čo Timothy dokáže.
"Legendy a príbehy, čo tu máte, sú pôvodné z nášho sveta, ale nie sú skutočné, my niesme takí, ako sa tu o nás hovorí, nemusíš sa báť." Upokojoval ju Tim, lenže toto ju skoro vôbec netrápilo.
,,ale ja myslím ako je možné..." nestihla sa opýtať, že ako je možné, že počuje jej myšlienky, pretože práve vtedy ku nim prišiel Dorian.
"Už ste jej povedali o čo ide? A nevystrašili ste ju tak ako jej sestru."
,, moju sestru?!" V momente zabudla na to všetko, čo jej doteraz povedali a zaujímala ju len jedna táto vec.
"Ešte o tom nevie?" Opýtal sa nechápavo Dorian nad jej reakciou, ale po chvíli si to akoby už sám aj uvedomil, skôr ako mu to stihla Angie povedať.
"Ešte nie." Potichu vydýchla.
Zvonka sa začali ozývať kroky a podivné zvuky.
"Radšej by sme mali ísť rýchlo k jej babke." Rozhodla tmavovláska.
"Poď, kde býva tvoja babka?" Opýtal sa Tim a natiahol ku nej ruky, že ju zase bude niesť. Teraz však už začala protestovať.
,,čože? čo sa zase deje, čo je s mojou sestrou?! Ona ju už dva roky mŕtva!"
"Všetko ti vysvetlíme, ale mmusíme ísť." Povedal Timothy tak náhlivo, že už prestala oponovať.
Odniesol ju teda preč zadným vchodom, čo v dobe, kedy sa v tomto dome žilo, bola prebdpodobne kuchyňa. O chvili prišla von aj Angela.
"Kde býva tvoja babka?" Opýtala sa.
,,druhá ulica za starým parkom."
"Niekto nás sleduje, ale neviem kto, no prízraky to niesu." Odvetil Dorian, keď aj on vyšiel von.
Prišli k domu jej babky.
,,čo jej mám povedať?" Opýtala sa, keď stála pred prahom malého dvojposchodového domčeka.
"Len či je doma sama a povedz, že si prišla kvôli jej príbehu, mala by to pochopiť." Po Angeliných slovách zazvonila na malý zvonček.
"čo je to za rozruch takto skoro ráno?" Zvnútra bolo počuť kroky a hlas staršej panej, kotrá sa náhlila otvoriť dvere.
,,ahoj, prepáč že ťa budím, ale..." Pozdravila vnučka svoju babičku, keď sa pred ňou otvorili vchdové dvere. V nich stála postršia pania s krátkym vlasmi, nie dlhšími ako po uši, ktoré si zachovali ako tak svoju pôvodnú hnedastú drevnatú farbu, ale čas a dlhé roky na nich už zanechali šedivú stopu. Jej tvár zdobil vždy veselý úsmev a trochu rozospté oči, na túto skorú rannú hodinu. Na sebe mala oblečený svoj straý obnosený župan, kotrý si svoju najkrajšiu slávu uz prežil, ale postačil na to, aby si ho na seba rýchlo obliekla, keď začula niekoho zvoniť pi dverách.
"Ahoj, dieťa moje, neboj nebudíš. Ale čože nie si v škole, čo je dnes za deň? Čo tu robíš dievča zlaté?" Zachrlila ju babička otázkami.
,,prišla som sem kvôli tvojim príbehom, čo si mi rozprávala, keď som bola malá." Povedala jednoducho.
"No už som sa nevedela dočkať, kedy ku mne kvôli tomu prídeš. Pod ďalej a aj tvoju priatelia, nikto tu nieje." Riekla babička a už sa aj otáčala, aby uvolnila miesto pre hostí, kotorí však pred dverami ani vôbec nestáli.
Volši dnu a vyšli hore po schodoch, ktoré boli hneď za dverami.
"Myslela som, že za mnou prídete, už keď ste sa prvýkrát stretli s Monikou, lenže ked zomrela.... rozmyslela som si, že ste to nakoniec neboli by vy, a že ešte neprešiel správny čas." Hovorila BABIČKA už rovno Timothymu, Angele a Dorianovy, akoby ich už dlho poznala a pritom sa na nich ani nepozrela.
,,ale Babička, o čom to rozprávaš ? Ty si o nich a o všetkom celú dobu vedela?"
Vôbec jej nedávalo zmysel, že by jej Babička vedela niečo o upíroch z iného sveta. A aj hlavne prečo jej o nich nikdy nerozprával, keď už jej hovorila toľko iných príbehov, kotré budu asi tiež skutočné, tak ako aj tá Klara, o kotrej tiež nikdy doteraz nepočula.
"Jaj, ta to som ja. Zabudla som sa predstaviť. Som Ingrid. " Povedala babička, aby sa najprv vyhla jej otázke, ale potom na ňu predsa len odpovedala; "Ach moja drahá, najprv som si myslela, že Monika je tá vyvolaná, lenže asi som si myslela zle. Nakoniec som prisla na to, že to možno bude Barborka, vnučka mojej sestry Andrei, alebo možno..."
,,Stará mama, prosím mohla by si mi to všetko vysvetliť. Ja uz vôbec niečomu z tohto tu nerozumiem." Skočila jej do reči, aj keď vedela, že sa to nepatrí. Ale musela to urobiť, keď už tak veľa všetci hovorili o Monike a eštš k tomu babička chcela primiešať aj Barboru.
"Pani Ingrid, nechceme Vas naháňať, ale nemáme veľa času. Niekto o nás vie a nechceme vás ohroziť. Tak nám prosím, poviete čo viete?" Zapojila sa aj Angela.
"Ohroziť ma? Ale čoby. Klarino kúzlo chráni všetkých potomkov Margareth, keď tomu veria. A ja verím každému slovu a naviac, práve mám pred sebou jasný dôkaz. Takže aj ty, moja drahá vnučka, si pred nepriateľmi chránená." Vysvetila babička, a tým jej viac menej ešte viac pmotala hlavu. Skladačka, ktorú sa doteraz snažila poskladať z informácií, kotré dostávala, sa s každým babičkyním slovom rozpadala stalé viac a viac. Už skoro nič jej nedávalo vôbec žiadny zmysel a na logiku pri tomto vysvetlovní, už aj dávno zabudla.
,,a toto zase znamená čo?"
"Hovorí sa, že ked Klara začarovala Margareth do bublina, ktorá nakoniec praskla, tak sa jej kúzlo prenieslo aj na Margareth a potom aj na jej deti. To kúzlo ju malo ochrániť pred všetkými zlými silami. Aby jej nemohli ublížiť." Vysvetila jej Angie.
Tiež je to mohla povedať skór, že Klara bola nejká čarodejnica či bosorka, či čo.
"Lenže to kúzlo asi nefunguje na všetkých potomkov Margareth. Moniku to neochránilo." DORIAN to povedal kus nahnevane a opovrhnuto, akoby tomu neveril. Ale dalo sa v jeho hlase vyčítať aj smútk, že to nefungovalo.
,,čože, čo sa STALO S MONIKOU? Stará mama, veď ona predsa vypadla z okna." Musela sa do toho už zapojiť, veď predsa išlo o jej strašiu sestru. Nemohla to predsa nechať len tak, keď tu teraz pred ňou hovoria, niečo o nejakom ochrannom kúzle, kotré ju neochránilo.
"Lenže to nebola až tak úplne pravda, dieťa moje." Povedala jej chlácholivo BABIČKA, aby ju upokojila.
,,Čože?!" Tak jej to predsa povedli, povedli to policajti a aj lekárska správa z nemocnice. Jej mama to dokoca, ako šéfka traumatológie, niekoľkokrát preberala s dokotrom, kotrý zisťoval príčinu smrti. Neboli žiadne iné možnosti, že by Monika bola zomrela inak, ako pádom zo siedmeho poschodia. Žiadne iné vysvetlenie.
"Moniku sme našli a zistili, že je pravnučka Margareth, chceli sme, aby nám pomohla zistiť, čo sa stalo Klare, lenže ona nechcela. Myslela si, že všetko, čo jej hovoríme, sú hlúposti a neverila nám. Varovali sme ju aj pred prízrakmi, ktoré boli v tom čase tu, lenže ani tomu nechcela veriť. Pochopila že je to pravda, lenže už bolo neskoro. Prízraky ju našli a naháňali ju. Ona pred nimi utekala, lenže pri úteku vypadla z okna. Nemohli sme tomu nijako zabrániť." Vysvetila Angie, ale ona tomu odmietala veriť.
Monika predsa umývala okná, pošmykla sa a spada. Nebol tam nikto, kto by jej vedel pomôcť. Bola to nehoda.
"Asi sme sa až príliš spoliehali na Klarino ochranné kúzlo." Povedl smute Tim.
"Mysleli sme, že bude na ňu fungovať, že sa jej nič nestane, ked sa ku nej prízraky priblížila. Mýlili sme sa." DORIAN neznel len smutne, ale jasne veril svojim slovám. Ľutoval, že jej nemohol pomôcť.
"Ale, ale. Klarino kúzlo funguje na všetkých jej potomkov, ale iba ak v neho skutočne veria. Monika neverila v možnosť pravdy mágie a preto ju kúzlo neochránilo. Už keď bola malá,  neverila mojim príbehom, snažila som sa ju o tom presvedčiť, lenže bola až veľmi po svojej mame." Vysvetlila BABIČKA
,,dobre, dajme tomu, že to je skutočne pravda. A ak tomu dobre rozumiem, tak aj mňa, aj moju sesternicu Barboru, chráni Klarino kúzlo. Tak ? Tak prečo potom ste si Moniku vybrali ako tú, čo vám má pomôcť zistiť pravdu? Myslím tym, že prečo ste si vybrali tú, ktorá najmenej verí rozprávakam?"
Pýtala sa nahnevane, že skoro až kričala, že kvôli hľadaniu tej ich bosorky jej sestra zomrela, pretože neverila, že by mohli existovat kúzla, čarodejnice a ďalšie rozpávkové bytosti.
"Nie je to tak, že by sme si je vybrali. Ju sme našli. Našli sme aj jej celú rodinu, lenže ona svoje osemnáste narodeniny oslávila s trojročnou rezervou ku Uzamknutiu storočia a Barborka je síce ešte staršia, lenže o nej sme sa dozvedeli neskoro, takže uz stihla osláviť narodeniny. No a vlastne o tebe sme nevedeli, lebo si tu vtedy nebola, a tvoje narodeniny sú na hranici uzamknutia času." Odpovedala jej Angie a ona sa pri jej reči stratila už na začiatku.
,,dobre, takže som a si posledná možnosť," usúdila z jej rozpravania, "neurazím sa, pretože zase ničomu nerozumiem. Čo je dopekla zase Uzamknutie storočia?" Na konci, už aj rozhadzovala rukami. Už jej vážne začalo vadiť, že vôbec netuší o čom tu je reč.
"Je to zložité. Keď od nejakej významnej magickej udalosti ubehne storočie, či skôr presne o sto rokov neskôr, tak sa cesty k nej uzamknú. A iba Rada môže dať súhlas na jeho otvorenie." Vysvetlil Timothy akoby vysvetloval nejkú úplne obyčajnu vec, ako je nepríklad nejaký recept.
,,takže o sto rokov neskôr sa už nebude dať nepozorovane prísť, do tej jednej danej chvíle?"
"Tak nejak."
,,ale veď sa potom bude dať ísť na to miesto o jeden deň predtým, alebo potom. No nie?" Opýtala sa, aby tomu dobre rozumela.
"Aj ano, ale keby sme prišli za tým človekom deň predtým, než niečo urobil, tak by to potom urobiť nemusel a..." Tim pokračoval vo vysvetlovani, ale Angie mu skočila do rečo.
"No dobre, to je zložité a teraz na to ani je čas. Pani Ingrid, môžete nám, prosím,  povedať čo si o Margareth pamätáte?"
"samozrejme a poviem vám toho aj viac. Takže: