Klarino Dieťa

Kapitola VI.

"A ja idem po to tie huby." Povedl Tim a s Dorianom v momente rýchlo zmizli.

To už ale však boli pred bránou hradu a tak dnu vošli iba ony, dievčatá.
Prešli cez mohutnú ale polorozpadnutú vchodovú bránu, za ktorou bolo mnoho chodieb a chodbyčiek.

"Takže, o čom bola prvá svetová vojna?" Opýtala sa Mayra aby zahnala ticho.
"A čo sa stalo počas Požieračovej vojny?" Dodala vyzvýdavo.

"Mayra, nemôžeš si dať na chvíľu pokoj?" Napomenula ju hneď Angie.
"Chcem vedieť, čo všetko o nás vie. A aj o tej vojne čo bola v iných svetoch." Mayra sa obhajovala, ale bolo jasné, že je zvedavá. Okrem Angie je ona asi jediný ďalší človek zo Zeme, s ktorým sa Mayra kedy stretla.

"Nebola to vojna v iných svetoch, ale dve veľké vojny v rôznych rokoch." Povedala Angela, akoby to Mayre objasňovala už viackrát a ona to nevedela pochopiť.
"Veď dobree, tak nech mi to vysvetlí." Mayra si nenechala vziať svoju otázku.

No dievčine to, samozrejme, nevadilo a hneď a rada sa pustila do vysvetľovania;
,,prvá svetová vojna bola od roku 1914 do 1918, bojovali tam proti sebe dve vojenské mocnosti *(spolky), Trojspolkol *( Centrálne mocnosti) a Dohoda." Povedala jednoducho.

"Dobre, dobre, a teraz, kto bol Požierač?" Mayra ju zastavila, aby sa posunula k tej zaujímavejšei časti.
,,Požierač bol jeden z Dávnych a vládca temnej strany, ktorý sa raz rozhodol, že chce viac, ako iba svoju časť sveta, podarilo sa mu prekonať hranicu a dostať sa až za ňu. Bolo to dávno a ešte nebola taká pevná ako je teraz. Podarilo sa mu získať štyri mocné talizmany, ale Koruné pricezny spolu so strážcami ho zastavili."

"Super. Ako to vieš a nepopletieš to so svetovou vojnou na Zemi?" Pochválila ju Angie, ale nechápavo nad jej slovami krútila hlavou.
Už si zvykla, ako jej spolužiakov neverili, alo môže vedieť toľko vela vecí, keď oni si nevdeia zapamätať to učivo čo sa učia a musia vedieť práve vtedy.

,,Jednoducho, tak, že tu prišli v polovici vojny, na pomoc strážcom, mocné zvieratá za ďalšiou hranicou, tak isto ako aj v prvej svetovej vojne, prišlo v roku 1917, USA pomôcť a zapojiť sa do vojny na strane Dohody." Vysvetila, zase, jednoducho. Veď pre ňu to aj bolo jednoduché. A hlavne aj teraz, keď zistila, že je to rovnako skutočné, ako aj prvá a druhá svetová vojna.

"Výborne, zaujímavé. Takže predsa len niečo vieš." Pochválila ju MAYRA a ďalej dlhými chodbami už išli pomerne potichu.
Angela nad jej slovami ešte prekrútila očami. Už sa jej nechcelo niečo Mayre hovoriť, jej názor na svetové vojny, už asi nič a nikto nezmení.
No ona nad tým ešte musela premýšľať.

Mayra išla kúsok pred nimi, bola vystretá a jej kroky boli jasné a rozhodné, bolo vidieť, že sa na svoju úlohu, že bude môcť konečne niekoho obliecť, veľmi teší. Chodbami sa niesli tiché zvuky jej topánok na nízkom opätku, akého typu ešte nevidela, čo napovedá tomu, že nie sú z jej sveta. Vedľa nej kráčala Angela, mala vysoké čižmy na vysokom opätku, takže aj jej kroky boli hlasnejšie. Tiež bola rozhodná, chápala, aká je dôležitá ich nadchádzajúca úloha, tešila sa ďalšiu cestu, no mala aj obavy, či sa im to podarí.
Chápala to aj ona, ktorá kráčala kúsok za nimi, no možno asi nie až tak, ako ony dve.

Z rozmýšľania ju však vytrhol akýsi hlas;
-"Ó, nnoví návštevníci hradu, už dlho tu nikto nový nebol. Hi, hi."
Bol to hlas mladého dievčaťa.
"Tých upírov nepočítame. Som zvedavá čo sa tu deje, dúfam, že sa dozviem niečo zaujímavé, už sa tu začínam nudiť. Po toľkých storočiach..."

Začala sa rozhliadať okolo seba, až našla majiteľa toho hlasu.
,, a koľko storočí tu už takto blúdiš?"
Opýtala sa.
"Čo si to povedala?" Opýtala sa nechápavo Angie a otočila sa k nej.
,,Pýtala som sa tej pricezny, čo sa tu vznáša, aha tam je... počkať, veď teraz tu bola...?" Odpovedala jej, ale zrazu už nechápala, kam sa stratilo to mladé dievča, ktoré sa pred chvíľou vznášala pri strope.