Klarino Dieťa

Kapitola V.

Prešla tou tajomnou bránou, všetko sa okolo nej rýchlo prebiehalo. Všetko okolo nej bolo len žiarivé lesklé svetlo, nebolo však oslepujúce. Ani nemusela pohybovať nohami, jej telo išlo vpred samo, akoby cez ňu prešla nejaká neviditeľná plachta, či skôr vodopádu bez vody, ako povedala Angela. Cítila, že to bola ochranná bariéra ich sveta a potom, na jej druhej strane, už cítila mágiu. Skutočnu mágiu, čary a kúzla, to všetko cítila okolo seba. Cítila, že by sa ich mohla dotknúť. Vedela, že to je skutočné, že mágia a kúzla skutočne existujú. Zrazu okolo nej to svetlo, a mágia, začali rýchlo utekať. Ťahali sa rýchlo preč. Stále stála a nepohybovala nohami. Vietor, stále silnejší, jej fúkal priamo do tváre a všetko svetlo akoby ťahal preč, ďaleko preč, za ňu, k miestu kde bola predtým.
Zakryla si tvár, v ruke pevne zvierala knihu od Babičky. Pochopila, že už vychádza z brány. Lenže ten vietor a tlak bol taký silný, že sa až nevedela nadýchnuť. Pred sebou už videla koniec a za ním už nebo a stromu a zelenú trávu, a ten koniec sa k nej našťastie rýchlo približoval.

Keď ju ten portál zrazu vyhodil kde si uprostred ničoho, najprv sa preľakla.
To jasné svetlo, ktoré ju sem dostalo, zmizlo. Začala prerívane dýchať, keď sa jej do pľúc dostal vzduch. Konečne sa mohla nadýchnuť, lenže dych jej hneď vyrazil pohľad, ktorý sa jej tu naskytol.
V úžasne sa rozhliadla okolo seba. Zase cítila všade mágiu, bola vo vzduchu okolo nej. Mala pocit, že by sa jej mohla až dotknúť.
Okolo nej bolo pár stromov, malý lesík, ktorý sa potom pridával ďalej k väčšiemu. Stál na malom kopečku.
Pred sebou, asi tak sto metrov, pod kopcom, viedla starý hrad. Bol trocha rozpadnúť, ale vyzeral podobne ako ten, o ktorom jej Babička rozprávala.
Hrad Dávnych Kráľovien.

Pozrela sa na nebo, aby si overila, aj ďalšiu skutočnosti o ktorej jej babka rozprávala. A div sa svetu, zase to bola pravda. Na nebi na juhozápade svietili dve velikánske hviezdy. Boli to hviezdy, boli menšie ako naše slnko. V tomto svete nemajú slnko či mesiac, iba hviezdy.

Zrazu pri nej už stál Timothy, potom Angela a nakoniec Dorian.
V jednej sekunde tu bola sama a nemo sa pozerala sa dve hviezdy Úsvitu, a v druhej už pri nej stáli oni.
Prekvapene až podskočila.

"Super miesto však?" Opýtal sa jej Tim, keď videl ako úžasnuto pozerá po okolí.
,,neuveriteľné," vydýchla.
"Ukážeme ti to tu potom, ale teraz poďme rýchlo do zámku, skôr ako si nas niekto všimne." Povedala Angie a rozhliadala sa okolo.

"Toto je Starý Hrad Sestier, kde pred dávnymi časmi žili kráľovské sestry..." začala Tim vysvetľovať, ale skočila mu do reči.
,,A tie mali na starosti uchovanie tajomstva času, predtým, ako to dostala na starosť korunná rada. Každá mala svoje hodinky, ktorými cestovala v čase, a tie mali aj schopnosť ten čas nejako ovládať, alebo ovplyvniť. Každá kráľovná mala inú takúto schopnosť."
"Super, takže už vieš, že tu sa väčšinou cestuje pomocou hodiniek, však?" Opýtala sa jej Angie.
Prikývla.

"Takže teraz ideme do hradu a nejké ti nájdeme." Vysvetlil Tim.
"Mayra by mala byť niekde pri hrade a hľadať Polnočné huby. Mohla by nám pomôcť aby... si sem lepšie zapadla." Povedal Dorian a ona nechápala ako je možné, že to vie. Že Dorian vie, kde je tá ich, asi nejká, kamarátka a čo presne teraz robí.

"Poďme," vyzvala ich Angie a počas cesty, teraz už išli normálnou ľudskou chôdzou, jej vysvetľovala; "Mayra je naša kamarátka, ktorá nám pomáha, keď cestujeme v čase. Je tak trochu expert na tie iné svety. Pomáha nám tam lepšie zapadnúť, akože šaty oblečenie a tak."