Klarino Dieťa

Kapitola VII.

"A ktoré šaty, z ktorého obdobia sa ti najviac páčia, akože, ktoré si vždy chcela vidieť na vlastné oči?" Vytrhla ju MAYRA z rozmýšľania a spomínania.
Nad touto odpoveďou sa musela zamyslieť.
,,tak no... vidieť som asi chcela... ani vlastne neviem. Ale viem, že z vzhľadu sa mi veľmi páčil ten typ šiat, nad ktorými Monika najviac ohŕňala nos. Z obdobia osemnásteho storočia."
Musela sa až zasmiať, keď si spomenula na to, ako sa jej sestre nepáčili ani filmi z tohto obdobia.

"Osemnáste storočie? To je..." Nerozumela Mayra.
,,To je približne rok 1770. Od roku 1701 do roku 1800." Vysvetlila jej jednoducho.

"Aha jasné, už viem. Na mňa nemôžeš tak, že osemnáste, devätnáste storočia. Mne musíš povedať jasný jeden rok, aby som vedela o akom čase a svete je reč. A čo sa týka oblečenia v tej dobe... tak pre ženy to nebola žiadna veľká sláva. Korzety, veľa vrstiev látky...."

,,ja viem, z kníh a filmov čo som čítala a videla. Viem, aké to pre nich muselo byť, nemohli poriadne dýchať a ani utekať, ale z hľadiska vzhľadu boli takéto dámi veľmi pekné..."
Nedokončila ani poriadne svoju myšlienku, pretože už k nim prišla Angela. V tom starom kostímiku vyzerala úplne inak, ako v čiernom plášti a čižmách.

"Dobre, teraz necetujeme do roku 1760, ale do 20. rokov 20. storočia." Povedala im.
,,Dobre prepáč." Sklopila oči pred jej pohľadom.

"Hii, čo si to porobila?! Vymenete sa, nech ťa môžem poriadne učesať!" Rozkázala MAYRA, keď videla, čo si Angie urobila s vlasmi.
Ani si neuvedomila, kedy jej dokončila jej účes.
"Chcela som to urobiť sama, ale účesy v tej dobe sa mi nikdy veľmi nepáčili." Hovorila Angela, keď išla k už prázdnej stoličke a cestou si z vlasov vyťahovala sponky.
"Tak si to mala nechať na mňa. Sadnúť!" Mayra hovorila akoby bola vojenský generál. Musela sa pousmiať. Lenže to si pani generálka všimla a povedala jej;
"Keď sa chceš na seba pozrieť, tam je zrkadlo."
Tým jej nenápadne naznačila, aby išla ďalej a nezavadazla jej pri rozmotávaní Angeliných pomotaných vlasov.

Keď sa pozrela na seba v zrkadle, takmer sa nepoznávala. Pripadala si ako jedna z tých herečiek, z tých starých čierno-bielych filmiv, ktoré nemala až tak veľmi v láske. Teraz, keď ich, keď seba a tie šaty, videla v inom svetle, v iných farbách, zmenila názor. Obzerala si svoj odraz, tie šaty, ktoré jej presne sedeli. A tak isto ja na zaujímavý nový účes. Vlasy jej pekne držali na mieste, tmavohnedé pramene mala pekne začesané a vyčesané, a MAYRA pri tom na ňu ani nepoužila lak na vlasy.

S Angelininými vlasmi to už bol trochu väčší problém, mala ich dlhé a čierne a Mayra mala čo robiť, aby ich začesala tak, ako sa vtedy presne nosili. Alebo, ľahšie povedané, jej ich správne začarovala, pretože, ako si až teraz všimla, Mayra tie vlasy upravovala kúzlami.
Zaujímalo ju, ako je možné, že to Mayra všetko tak vie, keď nepochádza zo Zeme. Ale vyzerala, že sa v mnohých veciach vyzná...

"Mayra, k čomu, prosím ťa, potrebuješ tie Polnočnice? Vieš, že tie pri starej bráne sa dajú zbierať iba kuzlami."  Vrátil sa Timothy a nebol veľmi nadšený.
"Veď dobre, dobre. Potrebujem ich do kúzla, ďakujem pekne. Choď za Dorianom, zobral aj tvoje veci a prezleč sa."
"Ach jaj, zase tie starodávne obleky..." Mrmlal si popod nos, keď prechádzal okolo a Mayra sa tvárila, že ho nepočuje.
,,Tak to si si asi ešte nikdy neobliekal oblečenie z osemnásteho storočia. "
Musela sa zasmiať na jeho ale aj na Mayrinom výraze.

"wau, vyzeráš pekne, pristane ti to." Pochválil ju, keď si všimol, že tam vôbec stojí.
Keby len vedela, aké všelijaké veci musel mať na sebe obecné.
,,Ďakujem. " zamrmlala.
"Hej, a ja som čo, vzduch?" Skríkla naňho, akože nahnevane Angela.
"Vieš, ako som to myslel. Ty sa takto môžeš obliekať kedy chceš a často ťa tak aj vidíme v rôznych šatách. Ona je prvý krát oblečená úplne inak ako ja zvyknutá." Snažil sa z toho vykrútiť a pomohlo mu ja to, že si prečítal pri tom jej myseľ.