Klarino Dieťa

Kapitola X.

,,Takže, aj keď boli Klara a Matteo vo vyhnanstve, Klara si aj tak písala s niekym od nás, kto bol tiež v exile vyhnaný na Zemi? Tak?" opýtala sa MAYRA, keď jej po príchode dvakrát zreferovali všetko, čo sa stalo teraz v Londýne v dvadsiatych rokoch. Všetko čo im povedal doktor.
Sedeli v starom hrade v "starom salóniku." Vyzeralo to tam úplne normálne nenormálne, ako keď ste na prehliadke hradu a sprievodca vám tam ukazuje, ako ľudia v minulosti žili. V salónikoch popíjali čas a debatovali o čomkoľvek. Hrad v úplne inom svete nemohol byť výnimkou, v podstate bol rovnaký, ako všetky ostatné u nás, na Zemi. Jediný rozdiel bol v tom, že teraz neboli ako v múzeu, teraz tu normálne sedeli v tom "salóniku" a debatovali. Prišlo jej to trocha čudné, čudnejšie ako to, že len vôbec je niekde v paralelnom vesmíre... Nábytok, kreslá, sedačky, stoly, všetko bolo presne ako to vídavala pri prehliadkach hradov. A teraz tu normálne sedeli ako doma v obývačke. Aj keď pre nich to bol domov a táto izba v podstate obývačkou.

,,Ano, poznali sa predtým odtiaľ a keď Kalru vykázali, tak im Irina pomáhala prispôsobiť sa životu v dvadsiatom storočí, aby zapadli." ANGELA sedela na sedačke presne medzi Alie a Mayrou, takže, keď Mayre odpovedala iba sa mierne otočila.

,,H-h-hmm," zahmkala, ,,a potom, keď Klara spoznala Margareth a začala sa o ňu starať, tak spoločne písali tej... tej Irine." MAYRA si odpila z čaju, ktorým im kúzlom vyčarovala, keď sa vrátili. Teda v podstate s ním na nich už čakala. Bola veľmi zvedavá na vysvetľovanie a na čo všetko prišli.

,,Potom o nej Meg povedala aj doktorovi Chaesovi. Takže Irina, by mohla vedieť niečo o Klarinom dieťati. Ak boli také priateľky, tak jej Klara musela povedať." Odpovedal jej Dorein, ktorý sedel, na jednom z kresiel oproti sedačke. Medzi nimi bola malý stôl. Takže v postate obývačka.

,,No tak to je super, poriadne zamotané, ale super. " MAYRA položila na stôl svoj hrnček, z ktorého už dopila čaj. Veľmi zaujímavý čas. Ťažko by sa dal v našej dobe nazývať čajom.
,,ale aj tak nikam nepôjdete skôr ako . Takže môžem tu Lizzbeth pekne ukázať náš svet."postavila sa a pozrela sa na ňu. Doteraz nijako veľmi nereagovala, iba počúvala sa nažila sa zorientovať vo všetkých nových poznatkoch. Pomohlo jej aj to, že to rešeršovali Mayre, no aj tak nejakým viacerým veciam úplne nerozumela.

,,Lizzbeth?" Opýtala sa. Až po chvíľke jej došlo, že to hovorí o nej.

,,Áno," Mayra nechápala nechápavosť v jej hlase. Nechápal v čom je problém. ,,Voláš sa predsa Alizabet, či nie? tak si mi to predsa povedala."

,,Ano, ale.. nikto mi nikdy nepovedal Lisbeth." Povedala nechápavo a dopila svoj hrnček s čajom, ktorý za ten čas vychladol. Chutil podivne, ako zem či hlina. Podobný pila, keď bol na návšteve u tety Magdy. Tá robí iba jeden druh čaju, veľmi silný zelený.

,,Tu u nás je to normálnejšie meno." Odvetila Mayra nadšene. Samozrejme, ako inak. Postavila sa a išla za Mayrou preč zo "salónika." Medzičasom sa prezliekli naspäť do svojho normálneho oblečenia.

Prehliadka spočívala z nespočetného množstva chodieb a dverí. Mayra presne vedela, čo je za ktorými a ktorá odbočka kam vedie. Spočiatku nevyzeral hrad až taký veľký, no keďže každá princezná a kráľovná v celej ich histórii mala svoje vlastné komnaty, a v histórii ich bolo vážne nemálo, bola to dlhá prehliadka. Niekoľkokrát mala dokonca pocit, že po jednej chodbe prechádzajú viackrát. Bolo to ako osobná skutočná prehliadka na akomsi zámku, pričom v sekunde zabúdala, kadiaľ odbočili. S jej úžasným orientačným zmyslom by sa sama v momente stratila.
Ako inak, prehliadka končila v Mayriinom šijacom salóniku. Nechýbala ani jeho prehliadka. Nakoniec sa Mayra stratila vo svojom vysvetľovaní a zmenila tému na to, ako iba málo kto dokáže správne oceniť jej prácu. Odišla triediť nejaké látky a vzory a Alie si mohla sadnúť do kresla a pozrieť sa na knihu, čo jej pred odchodom babička dala.