Keď si už mysleli, že majú šancu na slobodný život, dostávajú sa súrodenci Sinistroví pred ďalšiu výzvu, možno najväčšiu, pred akou doteraz stáli.
Vracajú sa na miesto, odkiaľ pochádza ich rodina - do chladného Švédska, na územie, nad ktorým...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
media: Dannill Šaron
„Rád ťa konečne spoznávam, Antallia."
Keď zodvihnem zrak, prejdem očami po kvalitnom, no nie luxusnom vybavení salóna, cez kožené sedačky, dubový nábytok až po sklenené dvere, uvidím ho sedieť vo svojom kolečkovom kresle na palube, hľadiac cez zábradlie na rozčerenú stopu na morskej hladine, ktorú za sebou necháva jachta, rýchlo sa plaviaca dopredu.
Nadýchnem sa a vydýchnem, položím ruku na puzdro s pištoľou. Chladný kov zbrane ma upokojí. Aspoň nie sme bezbranní.
Hľadím na neho, vnímajúc jeho pokojný tep, tlkot jeho srdca, jeho nemennú vôňu. Okrem neho vidím na našom poschodí ešte dvoch vojakov v čiernych uniformách s modrým triskelionom na chrbte. Aj im sa po bokoch lesknú zbrane a ja už asi po stý krát toho dňa, odkedy sme nastúpili na palubu tejto jachty, zapochybujem o správnosti môjho rozhodnutia.
Robím to pre neho, zopakujem si v mysli. A ak to nevyjde, jednoducho ich všetkých zabijeme.
Otočí sa a keď na mňa pozrie, viem, že myslí na to isté. V tajnej skrinke za kolesom má schovanú pištoľ a náhradný zásobník. Svaly má napäté, ale je chladne pokojný. To sa nedá povedať o Anmy, ktorá síce sedí bez pohnutia, no v jej vnútri sa odohráva búrka.
Spomeniem si na rozhovor, ktorý nás dostal do tejto situácie.
***
„To nemôže myslíte vážne!" tresol Kristián do stola. Zamračila som sa. „To si fakt myslí, že jej uveríme, že nás chce deduško privítať u seba ako vážených hostí?"
„Hneď ako prekročíme hranice nám podrežú hrdlá," skonštatovala Anmy a vyložila si nohy na stôl. „To nestojí za žiaden risk, ani že budeš znova chodiť.“
Atmosféra okolo stola bola čoraz napätejšia. Zovrela som si koreň nosa a pozrela na Rafaela. „Ty si sa s ním stretol ako jediný z nás. Viem, čo ti povedal, preto chcem tvoj názor.“
Belasý mladík otočil bledú tvár na mňa a kývol. „Myslí to vážne. Chce vás spoznať už dlho. Pozoruje vás odkedy ste boli deťmi, Gregory vás nechránil tak dokonale, ako si myslel. Vie o vás veľa."
To všetko sme už vedeli, ale nikdy to nehralo rolu. Až doteraz. Mlčky som pozrela na Kristiána. Nenávidím to kolečkové kreslo snáď viac, než on. Snažila som sa sústrediť, no takto čerstvo po bonde a neustále potláčajúc rut to bolo to neuveriteľne vyčerpávajúce.
„Snáď o tom neuvažuješ,“ zvolal užasnuto.
Moja alfa zúrivo protestovala, zatiaľ čo ja som ju zúrivo držala na uzde.
„Musíš sa k nemu vrátiť, toto odložíme," povedal Leo ustarane. „Veď ledva sa tu držíš, takto skoro po bonde by ste sa nemali rozdeľovať. Mohla si to lepšie načasovať, to je pravda..."
