Keď si už mysleli, že majú šancu na slobodný život, dostávajú sa súrodenci Sinistroví pred ďalšiu výzvu, možno najväčšiu, pred akou doteraz stáli.
Vracajú sa na miesto, odkiaľ pochádza ich rodina - do chladného Švédska, na územie, nad ktorým...
Oops! Questa immagine non segue le nostre linee guida sui contenuti. Per continuare la pubblicazione, provare a rimuoverlo o caricare un altro.
Mali sme im zasadiť duby
„Mali sme ich zasadiť."
Gwen stojí pod svojím dubom, keď dôjdem ku aleji. Až neskôr si uvedomím, že nieje sama. Jarnø hľadí na košaté koruny stromov a hoc mu nevidím dobre do tváre, z jeho hlasu cítim sklamanie zo seba samého.
„Keď sa narodili. Mali sme im zasadiť duby. Teraz to už vidím."
„Bol si vtedy príliš nahnevaný," povie Gwen. „Bola to čerstvá rana a nevedeli sme, ako sa to celé vyvinie."
„Ale aj tak sme ich mali zasadiť. Nemal som... nechať svoju zranenú hrdosť prerušiť tisícročnú tradíciu."
„Vieš čo je vtipné?" preruší ho Gwen. „Že som si myslela, že Gregov dub vyschne. Vieš, ako ste nás od začiatku strašili, že keď urobíme niečo zlé, strom čo vycíti a začne zomierať. Normálne som sem niekoľko mesiacov chodila a polievala som ho, chápeš?"
Ozve sa jej pobavený, trpký smiech.
„Ale nevyschol. Vlastne je krajší, než ten tvoj. Rozmýšľam, či je to kvôli tomu, že pre Grega ešte je nádej, alebo ste nás s matkou proste oklamali."
Stojím na kraji lúky, teda ich sotva vidím, zato počujem všetko. Jarnø si unavene sadne na lavičku vedľa stromu a zopne prsty.
„Takže čo teraz? Zasadiť ich s nimi, alebo bez nich? Alebo by to mali urobiť sami? Nemôžeme ich generáciu vynechať. Síce Antalliin a Floriánov dub bude rovnako veľký, ale už to nenapravíme."
„Asi by pri tom mali byť. Je to obrad, ktorý sa ich týka."
Starý otec mlčky prikývne. „Poviem záhradníkovi, aby vybral najlepšie žalude."
Nemôžem si pomôcť a usmejem sa. Čong Ju mi o tradícii zasadiť strom vždy v deň narodenia Sinistra. Lenže v aleji je posledný strom dosť hrubý, takže za Antu byť nemohol, tým pádom ani za nikoho z nás. Keby som bola citlivejšia, asi by sa ma to dotklo, ale takto som si len trpko uvedomila, že prijať nás nikdy nebolo v pláne A. Lenže takto... vidím že to Jarnø ľutuje aspoň slovami. Že teraz som plán B, ktorý sa stal skutočnosťou.
Antalliin rozhovor počúvam cez Rufusov mobil, ktorý nechal na moju žiadosť zapnutý. Účet za hovor som sľúbila preplatiť.
Ležím na streche svojej veže, mobil položený vedľa aj s miskou ovocia a nadomnou je nekonečná obloha.
„V poriadku. Tak vám poviem všetko. Po pravde."
Poznám ju celý život. Viem, kedy tón jej hlasu znamená, že sa rozhodla.
