Keď si už mysleli, že majú šancu na slobodný život, dostávajú sa súrodenci Sinistroví pred ďalšiu výzvu, možno najväčšiu, pred akou doteraz stáli.
Vracajú sa na miesto, odkiaľ pochádza ich rodina - do chladného Švédska, na územie, nad ktorým...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„Zachráň nás, dedička!"
September sa preklopil do októbra a ten do novembra. Mesto zakryl prvý sneh, more pomaly zamŕza. Ľudia chodia do práce a z práce, deti do školy a zo školy. Stretnutie Rady bolo kvôli chrípke odložené. Nikto nič nenamieta. Akokoľvek pokojne mesto vyzerá, snažím sa zabrániť tomu, aby ma tento zdanlivý mier učičíkal.
„Je pokojne," poznamená Gwen, stojac vedľa mňa na balkóne.
„Až príliš pokojne. Bojím sa, že tento pokoj sa veľmi rýchlo zmení."
„Ty si hrozný pesimista," poznamená a odpije si z čaju. „Na tvojom mieste si užívam."
„Stále sme neprišli na to, kto zabil Brojna a Sedrika. Rada stretnutie neodložila kvôli chrípke. Dobre vedia, že nič nevedia. Navyše tých tritisíc migrantov. Ľudia nie sú príliš nadšení."
„Možno to nebolo najlepšie riešenie, ale stáť na hranici v tejto zime tiež nemohli. Počkám, kým sa to upokojí a každému nájdem miesto. Sú to zväčša rodiny, takže začneme s integráciou detí."
„Ďakujem ti," pozriem na ňu. „Obhájila si to za mňa."
Dvere zavŕzgajú a na balkón vyjde Čong Ju.
„Slečna Anna-Marie sa ospravedlňuje, ale nebude sa môcť zúčastniť dnešnej porady."
Otočím sa. „A dôvod?"
„Je zaneprázdnená štvrťročnými skúškami."
Povzdychnem si.
„Vraj keď príde zo školy, vôbec neopúšťa vežu a celý čas sa učí," povie Gwen. „Neverila by som tomu, ale videla som jej známky. Je najlepšia v ročníku z každého predmetu."
„Chcel som, aby sa sústredila na školu, ale nemám z toho dobrý pocit," zamračím sa. „S nikým sa nestýka, chodí iba na Šaronov tréning a do školy. Prestala utekať strážcom, ich správy sú každý deň rovnaké - slečna sa vrátila na hrad a do polnoci študovala. Očividne nedokáže robiť veci striedmo. Všetko musí byť na stodesať percent alebo vôbec."
„Kedy to začalo?"
„Po večeri, keď prišiel Emmanuell. Zavolala si hradného učiteľa a požiadala ho o učebné materiály. Odvtedy je to už dva mesiace rovnaké."
Gwen sa otočí na tajomníka. „Čong Ju, čo postoj detí v škole? Zmenil sa?"
Muž pokrúti hlavou. „Ľutujem. Aj ja som si myslel, že keď sa zlepší v prospechu, ľudí jej to nakloní, ale v škole stále panuje rovnaká chladná odmeranosť ako na začiatku. Už ju netrápia kvôli známkam, ale nepríjemné poznámky a občasné zlovoľnosti ju neobchádzajú."
