ACCENTATO (Trilógia Súrodenci Sinistroví, časť III.)

XVII. - Jarnø - „Je to naša spoločná vina."

„Je to naša spoločná vina."

„Myslela som si, že sme s vami v bezpečí."

Antalliine slová sa do mňa zabodávajú ako rozžeravené dýky. Hľadí na mňa a vidím modrú v jej očiach, modrú, na ktorú hľadím každé ráno v zrkadle. Ale toto je modrá, ktorá ma znepokojuje. To je modrá, ktorá pred pár hodinami zmasakrovala desiatky ľudí.

„Prisahali ste, že nás ochránite. Bol to jediný dôvod, prečo sme zostali."

Nemám sa ako brániť jej výčitkám. Zlyhal som. Ešte nikdy sa nestalo, aby člena rodu uniesli priamo z hradu. Uniesli a mučili.  Ťažko nájsť slová.

„Nechcem od vás zbytočné ospravedlnenie," pokračuje moja najstaršia vnučka. „Ak nás nedokážete ochrániť vy, ochránim nás sama. Budem ale niečo potrebovať."

Nájdem hlas. „Čokoľvek. Všetko je ti plne k dispozícii."

Uškrie sa. „Chcem, aby ste mi dali titul."

„No, to by nemal byť problém," zareagujem prekvapene. Prečo nežiada o vojakov alebo zbrane?

„Nechcem hocijaký titul. Chcem sa stať Rabsake."

Na chvíľu neviem, čo povedať. Šokuje ma stále viac.

„Titul Rabsake sa udeľuje vyslúžilým generálom, ktorí strávili celý život v službe rodu Sinister," namietnem. „Je to veľmi špecifická pozícia, súvisí s ňou množstvo podmienok."

Ona je však neoblomná. „Existuje výnimka, kedy ju môže vládnuci člen rodu udeliť niekomu, kto vykonal pre rod skutok rovný s celoživotnou službou. Viem to, inak by som vás o to nežiadala."

Povzdychnem si. Samozrejme. Nikdy nehovorí do vetra. „Prečo práve Rabsake? Môžem z teba urobiť grófku a dať ti územia."

Nehne ani brvou. „Nepotrebujem územia. Chcem ochrániť svoju svorku. Na to potrebujem ten titul."

„Ale takto nebudeš mať nárok na žiadnu zem, teda na žiadny iný titul, ani na ročnú rentu."

Zo slov jej odkavpkáva pohŕdanie. „Vytvorili ste si tu vládu šľachty, kde čistota krvi a dlhý rodokmeň prevažuje nad zdravým rozumom. Vašu elitársku spoločnosť nezmením, ale to neznamená, že sa prispôsobím. Rabsake je jediná pozícia, kde budem považovaná za rovnocennú šľachte a zároveň budem nedotknuteľná. Ak vojdem do vašich mocenských systémov, okrem povinností dostanem aj práva."

„Práva?"

„Práva ako potrestať toho, kto ublížil mojej sestre."

Na toto neprišla teraz. Takéto požiadavky si nespíšeš na kolene. Premýšľala nad tým dlho, len čakala na príležitosť, kedy budem prinútený dať jej, čo chce. Samozrejme. Nech sa tvári ako nestranný pozorovateľ, Gregoryho sklony pre vypočítavé politikárčenie rozhodne podedila.

Vložím si ruky do vreciek a hľadím na ňu. Tupá bolesť hlavy mi už od rána tyranizuje synapsie a teraz sa rozšírila do krčnej chrbtice. Dočerta. Mal som vziať viac tabletiek.

***

Anna-Marie spí celý deň. Keď jej vezmú krv zistia, že ja nadopovaná veľkým množstvom špecifického beta-blokátoru. Jedna z Antalliiných álf, vysoký a chudý blondiak, si prezrie chemické zloženie a prikývne.

„Je to tá istá zlúčenia, ktorú im podával Gregory Sinister ako deťom."

„On im dával tlmiče?" uistím sa.