Keď si už mysleli, že majú šancu na slobodný život, dostávajú sa súrodenci Sinistroví pred ďalšiu výzvu, možno najväčšiu, pred akou doteraz stáli.
Vracajú sa na miesto, odkiaľ pochádza ich rodina - do chladného Švédska, na územie, nad ktorým...
Oups ! Cette image n'est pas conforme à nos directives de contenu. Afin de continuer la publication, veuillez la retirer ou télécharger une autre image.
„Keď príde tma, nebudem sa báť."
„Linka stodvanásť, ako vám môžem pomôcť?"
Biele kvety... ....červená všade...ako krv ...ostrá čepeľ...tmavnúca v tele.
Nedokážem poriadne udržať telefón v rukách. Kĺže sa, lebo sú celé od krvi. Chvejú sa. Zovriem ho pevnejšie no ten pohyb mi vyšle do tela vlnu bolesti. Zatnem zuby.
Nekrič. Aj tak by to nikto nepočul.
Myšlienky...sú roztrasené a chvejúce sa. Potrebujem...musím...
Potrebujem to povedať.
„Sú...sú tieto hovory nahrávané?"
„Samozrejme," odpovie melodický ženský hlas.
Všade voňajú kvety. Krv mi vyteká z brucha, kĺže po oceľovej čepeli a kvapká na zem. Apaticky ju sledujem.
Ide to pomaly...Omnoho pomalšie, než som si to predstavovala.
Malo to byť grandiózne a veľkolepé. Malo to byť v náručí rodiny...malo to byť skôr.
„Slečna?"
„Áno," zachrapčím. „Som tu. Ja...potrebujem, aby ste...pre mňa niečo urobili."
Ďalšia vlna bolesti. Zasyčím a skrútim tvár. Kameň, o ktorý som bola opretá, mi chladí rozhorúčenú pokožku. Pomáha myslieť.
Mysli...chceš predsa niečo povedať. Povedať...
Každý nádych bolí. Hruď mi horí ako čerstvo ukovaná podkova.
„Musíte mi povedať, čo sa deje, aby som vám mohla pomôcť," zopakuje žena pokojne.
„Viete, ťažko zložiť vetu, keď vám z brucha trčí meč," precedím cez zaťaté zuby.
„Ste zranená?"
Tá myšlienka mi prijde tak vtipná, že sa zaškerím. Zlý nápad. Svaly na bruchu sa stiahnu. Opäť zasyčím, nech sa akokoľvek snažím vydržať to. Všetko ma páli. Nohavice aj kombinézu mám na niekoľkých miestach roztrhnutú. A z nich... kvapká krv. Pomaly, ale isto ma opúšťa,. Miešala sa s malými bielymi kvetmi.
Kvety...všade kvety.
„No, som laik," odpoviem. „Ale tipujem...dve až sedem sečných rán na dolných končatinách. Tri zlomené rebrá... dočerta...usudzujem podľa tej bolesti na hrudi Jedna strelná rana v pavne, guľka prešla skrz. Bodná rana v oblasti žalúdka. A svet sa trochu točí...takže asi mám aj otras mozgu."
„Sú tam s vami iní ľudia?"
Bolesť zosilnie a premení sa do pulzovania. Znova. A znova. Vracia sa vo vlnách. Pred očami mi plávajú žlté a čierne fľaky.
