Keď si už mysleli, že majú šancu na slobodný život, dostávajú sa súrodenci Sinistroví pred ďalšiu výzvu, možno najväčšiu, pred akou doteraz stáli.
Vracajú sa na miesto, odkiaľ pochádza ich rodina - do chladného Švédska, na územie, nad ktorým...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„Daj mi svoj život."
Studený les pokrýva hustá námraza, vytvárajúca na každom konáriku jedinečný úkaz. Ich skupinka sa pohybuje po čerstvom snehu v tichom súznení. Už dva dni stopujú zraneného vlka. Sú ďaleko od domova, takže nemá zmysel sa vracať, krvavé stopy sú čoraz viditeľnejšie a Kristiánov čuch ich nikdy nesklamal. Pomaly postupujú divokým lesom, nasledujú ho bez slova. Až takmer na hranici nájdu zamrznutý potok a vedľa neho pod zvaleným stromom vlčiu noru. V nej leží zabitá vlčica, veľká ako motorka a pri jej studenom tele skuvíňajú štyri vĺčatá, nie staršie mesiaca.
Pri pohľade na ne sa mu zovrie hrdlo. Vlna mágie, ktorá od nich prúdi, je ohromná.
Štyri vĺčatá. Štyria súrodenci.
Cítil dnes v noci jej bolesť. Zobudil sa uprostred lesa vedľa dohasínajúceho ohňa, hrialo ho len teplo .... tela, ale aj tak sa chvel. Lebo ona trpela. Cítil to tak bytostne, ako keby bol s ňou. Vzdialenosť ich puto nezmenšovala. Ale čím dlhšie bol s týmito ľuďmi, tým viac chápal, že musí odísť. Oni neboli jeho svorka.
„Musíme ich zabiť," povie Mary smutne. „Nemá zmysel ich brať domov. Aj keby sme ich vychovali a potom pustili do voľnej prírody, zabije ich prvý poľovník, ku ktorému prídu."
Vytiahne nôž, ale jeho ruka ju zastaví. Vĺčatá sa bojazlivo chúlia na seba.
„Ak ich tu necháme, umrznú."
„Nenecháme ich tu," povie a skloní sa k vĺčatám. Keď uvidia jeho modré oči, strach ich opustí a dobrovoľne mu nacupkajú do náručia. Vyhádže nepotrebné veci von z batohu, tri vloží dnu a jedno, to najbojácnejšie, si strčí pod sveter na hruď.
„Čo s nimi chceš robiť?" opýta sa dievča. „Sú to divoké vlky, nikdy ich nevychováš na domácich miláčikov."
Vstane a oči mu prestanú žiariť, unavene si pretrie tvár.
„Ja nie. Ale moje sestry áno."
Štyri vĺčatá. Štyria súrodenci. Musí to byť znamenie.
***
Dom je plný ľudí. Už dlho sme neboli takto po kope, všetci spolu. Príjemná hudba umocňuje uvoľnenú atmosféru, vo vzduchu je cítiť jedlo a počuť smiech. Kaštieľ je síce ešte stále v prestavbe, ale Anta sa aj tak rozhodla usporiadať Andrého narodeninovú oslavu tu, vo veľkej jedálni. V kozube praská oheň, na oknách visia svetelné reťaze a v rohu už stojí stromček, ktorý z lesa včera dotiahol Rufus. Pod ním sa hrajú Florián a Mikkelove deti. Sviatok Slnovratu bude o tri dni.
Stôl, okolo ktorého sme usadení, sa prehýba pod ťarchou všelijakých jedál, zákuskov a pitia. Yehuda dolieva každému, na hlave má papierový klobúčik a za ten si ho alfy nemilosrdne doberajú.
