Keď si už mysleli, že majú šancu na slobodný život, dostávajú sa súrodenci Sinistroví pred ďalšiu výzvu, možno najväčšiu, pred akou doteraz stáli.
Vracajú sa na miesto, odkiaľ pochádza ich rodina - do chladného Švédska, na územie, nad ktorým...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„Deti nepreberajú hriechy rodičov.“
Chrám uprostred námestia je skutočne veľkolepý. Odparkujem auto v uličke a prejdem po kamennej dlažbe, kochajúc sa zafírovým triskelionom nad vstupnou bránou. Prenádherný kúsok. Mala by som niečo také dať nad dvere aj ja.
Vyjdem po schodoch chrámu. Dve strážkyne pri dverách ma zastavia.
„Dnes je vstup do chrámu povolený len zasväteným."
Zastanem. Zasväteným...len kňazom a knažkám? Je dnes nejaký sviatok, o ktorom neviem?
„A kedy je povolený obyčajným smrteľníkom?" opýtam sa.
„Celý týždeň prebiehajú bohoslužby za druhú dedičku jeho výsosti, preto je chrám uzavretý," oznámi vojačka meravo.
„Chápem," prikývnem. „Chcem len zapáliť sviečku za mŕtvych. Nie je...tu poblízku nejaký menší chrám?"
„V každom chráme v meste celý týždeň prebiehajú bohoslužby za druhú dedičku jeho výsosti."
Fúha, Jarnø to berie teda smrteľne vážne. Nariadil vykonať službu za Anmy v celom meste? Mykne mi kútikom úst.
„Takže za modlia celý týždeň za jedného človeka? A ostatní keď chcú ísť do chrámu?" opýtam sa, lebo ma to vážne zaujíma.
„Všetci občania obetovali svoju možnosť hovoriť s bohmi dedičke zvrchovaného rodu," odpovie vojačka a jej tón je o čosi podráždenejší. „Hovorilo sa o tom na nedeľňajšej službe. Zrejme ste ju vynechali."
„No, nie som veľmi zvyknutá chodiť do chrámu na služby," priznám a v tej sekunde si uvedomím, že som mala držať jazyk za zubami.
„Vynechávanie bohoslužieb je ťažký prehrešok voči bohom, ktorí k nám počas nich zostupujú," povie vojačka a teraz znie vážne nasrato. „Pôjdete so mnou."
Asi by som sa z toho mala vyvliecť, nie že by som nemohla, ale odrazu ma vážne zaujíma, kam až to môže zájsť. Čo robia s nepríkladnými pohanmi? Tiež ich nechávajú na nočnej hliadke, ako sme to robili vo Wolfmuso?
„Kam pôjdem?"
„Za kňažkou, ktorá vám určí dostatočný trest."
Páni, to som sa od zapaľovania sviečok veľmi rýchlo dostala ku trestu. Ani nestihnem zaprotestovať, vojačka ma schmatne za rameno a vovlečie ma do chrámu. Nechám ju ťahať ma okolo súsošia až do zadných chodieb.
„Prepáčte, myslím že došlo k nedorozumeniu," zastanem napokon. „Nechcela som byť neúctivá. Ale nepochádzam odtiaľto takže som nevedela o dôležitosti bohoslužby."
