ACCENTATO (Trilógia Súrodenci Sinistroví, časť III.)

XVI. -„Potrebujem moc. Sama som slabá."

„Potrebujem moc. Sama som slabá.“

V priečinku s názvom druhé sedenie je jedno video. Kliknutím ho otvorí a na obrazovke sa objaví miestnosť podobná obývačke s dvoma kreslami. V jednom sedí psychologička a v druhom ona.

„Máte odhodlanie," povie dievča. „Čakala by som, že po prvom stretnutí sa mi oblúkom vyhnete."

„Také ľahké to ani pre jednu z nás nebude. Pripravila som si na dnešok niekoľko tém. Môžeme začať?"

Dievča kývne rukou.

„Čo si myslíte o smrti?"

„Nešetríte ma," zasmeje sa dievča. „To je dobre. Asi ste si tú zložku predsa prečítali."

Terapeutka nezareaguje, preto dievča s povzdychom zhodí nohy zo stola.

„Smrť..." zamyslene si poklepe po brade. „Je to to, čomu sa najviac zo všetkého vyhýbame, ale zároveň to, čím si môžeme byť istí, že to príde."

„Bojíte sa smrti?"

Pokrútenie hlavou. „Nie. Bojím sa neistoty a smrť je najistejšia vec na svete."

Ľahko by sa dalo povedať, že sa mladý človek nebojí smrti, pretože ju nepozná - ale tu tento argument zlyháva na plnej čiare.

„Bojíte sa neistoty? Viete to opísať?"

„Nie je na tom nič čudné ani zvláštne...bojím sa jej asi ako každý človek."

„Nie každý človek má ale na pleciach toľko zodpovednosti ako vy."

Smiech. „Mám šťastie, že som Sinistrová."

„To ste povedali aj minule. Veríte, že vás vaše meno, postavenie ochraňuje?"

„Nie. Je to skurvené prekliatie, doriti."

Z hrdla sa jej vyderie tlmené zachechtanie, zakloní hlavu a zvalí sa do kresla. Žena ju sleduje, ale kvôli uhlu kamery jej nevidno do tváre. Dievča hľadí do prázdna a klope nohou do rytmu hudby, čo jej hraje v slúchadlách.

„Prekliatie?"

Prikývne.

„Prečo si to myslíte?"

Ticho.

„Pozrite...ako by ste to inak nazvali? Môjmu otcovi hrablo kvôli...no kvôli jeho sračkám, mamu si označil násilím, z nás vychoval vojakov, prinútil nás medzi sebou súperiť, potom sestre zabil syna, ktorého vlastne nezabil, potom mama..." hlas jej zlyhá. Privrie oči a zovrie si koreň nosa. „Mama...nás jemu zradila a...a...potom si dovolila umrieť, aby sme na ňu ani nemohli byť nahnevaní."

„Takto to vnímate? Že by ste chceli byť na matku nahnevaná, ale nemôžete, pretože zomrela?"

Dievčaťom mierne trhne. „Vnímam to tak, že nebyť tohto skurveného mena, bola by ešte nažive."

„Keď považujete meno Sinister za prekliatie, prečo ste prijali post druhej korunnej dedičky?"

Oh áno, toto je najväčšia záhada. Prečo to urobila? Hľadí na jej bledú tvár, ako postráda akékoľvek emócie. Nie je v nej nič. Myslel si, že jej tá hibernácia pomohla, ale vyzerá to, že je v rovnakom stave, ako predtým.

„Potrebujem moc," povie odrazu. „Sama som slabá. A mám veľa nepriateľov. Potrebujem moc, aby som ochránila seba aj Antalliu a jej svorku. Netreba, aby moji nepriatelia zomreli.  Stačí mi, aby sa ma báli natoľko, že im ani nenapadne mi ublížiť."