PREKLIATIE A DAR

~ 15 ~

   Ráno bolo zamračené a studené. Zyhonine kňažky absolvovali rannú modlitbu vo veľkej sieni na to určenej, ktorej dominovala socha bohyne Zyhony obrích rozmerov z bieleho kameňa s perleťovým leskom, preto pri dopade slnečných lúčov cez vysoké okná vytvárala dojem, že sa trbliece. Po rannej modlitbe nasledovali spoločné raňajky v priestrannej, no skromne zariadenej jedálni.

   Začínalo sa leto, no Ania cítila, že celým kontinentom sa preháňajú mračná a na mnohých miestach krajinu sužujú neustávajúce dažde. Na iných miestach zase len zaprší a následne vyjde ostré letné slnko.

   Dokázala vycítiť množstvo vecí, ktoré sa diali ďaleko od nej, no zväčša sa sústredila na počasie. Bolo to jednoduchšie a bezpečnejšie. Za múrmi Zyhoninho chrámu bola síce v bezpečí, no radšej nechávala aj svoju myseľ v bezpečí od cudzích pocitov. Zyhonine kňažky majú svoje vzácne dary, no používanie niektorých z nich neraz vedie k nepríjemným následkom.

   Ania bola jednou z noviciek v záverečnej fáze učenia. Už vedela všetko, čo vedieť mala a teraz už len musela zdokonaľovať svoje schopnosti. Aj tak sa ale nevyhla nekonečným sedeniam na hodinách a prednáškam vyšších kňažiek.

   Prišla do chrámu ako šesťročná, keď si jej rodina všimla, aké schopnosti sa u nej prejavujú. Rodičia ju presviedčali, že je to jedinečný dar od bohyne, za ktorý musí byť nesmierne vďačná. Bez váhania ju odviedli do chrámu zasväteného bohyni snov Zyhone. Chrám pôsobil už od začiatku neprívetivo. Teraz už vedela, že kňažky tu žijú skromne, no ako malej, zvyknutej na niečo celkom iné, jej prišli sivé steny chrámu cudzie, chladné a nepriateľské. Vedela, že ju rodičia veľmi ľúbili, no napriek tomu ju tu nechali, samu, na cudzom mieste s cudzími ľuďmi a viac sa neukázali. Zyhonine kňažky museli byť celkom odtrhnuté od ich dovtedajšieho života. Akonáhle vstúpili do chrámu, ten život sa skončil a ich nasledujúci život a existencia boli zasvätené výhradne bohyni.

   Jednou zo schopností, ktorými boli niektoré obdarené, je schopnosť vnímať niektoré veci, ktoré sa dejú ďaleko od nich. Sú to len nepatrné vnemy a nie všetky sa im naučia porozumieť. Ania si túto schopnosť veľmi rýchlo uvedomila. No nebolo to šťastím. Jej puto s rodičmi bolo silné. Cítila matkinu aj otcovu hrdosť, že ich dcéra je vyvolenou bohyne. No cítila aj ich smútok. Ešte veľmi dlhý čas cítila, ako sa im za ňou cnelo. No nikdy neprišli. Nikdy nepodľahli túžbe ju aspoň znova vidieť.

   Nikdy viac už nechcela cítiť ich pocity, nechcela vedieť, čo sa s nimi deje, keď už viac nepatrili do jej života. Od jej príchodu do chrámu ubehlo desať rokov a za ten čas sa jej podarilo ovládnuť túto schopnosť a potláčať takéto vnemy. Jej rodičia boli umelci a cestovali po celom kontinente. Ona cestovala s nimi a čas od času sa zdržali v nejakom meste, kde ju na ten čas zapísali do školy. Poznala preto viacero miest a niektoré sa jej vryli do pamäti. Aj ľudia. Počasie, na to sa vždy sústredí. Stalo sa to pre ňu akýmsi rozptýlením počas nudných častí dlhých dní v chráme.

   No v tento deň to urobila preto, aby zahnala nervozitu, ktorá na ňu zrazu doľahla. Uvedomila si, že už o týždeň má narodeniny. Bude mať šestnásť rokov, čo je pre novicky vždy významná udalosť. Dovŕšenie šestnástich rokov je brané ako vstup do dospelosti. A v chráme bohyne Zyhony to znamená, že sa z novicky stane skutočná kňažka. Ak samozrejme spĺňa určité kritériá, ktoré sa týkajú jej schopností. Ale že by niekto neprešiel, to sa stáva len veľmi ojedinele.

   Keď vstúpila do chrámu, niekoľko rokov sa vôbec neučila nič z toho, čo má byť jej poslaním do konca života. Prvé roky sa učila hlavne poslušnosti a disciplíne, pokore a striedmosti. Učila sa písať, čítať, učila sa základné znalosti. Zvyšok času pomáhala v kuchyni, upratovala, pomáhala v chrámových záhradách a sadoch, starala sa o hospodárske zvieratá, tak, ako všetky nové dievčatá.