PREKLIATIE A DAR

~ 33 ~

   Počas dlhej cesty, ktorá trvala dlhé hodiny, ak nie dni, Elinyra niekoľko krát spala. Odvar, ktorý jej dala Filauria, účinkoval dlho. Keď jeho účinky začali doznievať, žena ju donútila najesť sa a vypiť ďalšiu dávku odvaru. Ak aj bdela, bola ako omámená.

   Keď sa po jednom z tých spánkov prebrala, nedali jej už vypiť ďalšiu dávku a jej zmysly už vnímali jasnejšie. Avšak bola noc a nič okolo seba nevedela poriadne rozoznať. Vychádzali práve mnohými kamennými schodmi. Zdvíhal sa vietor, no onedlho sa pred ním skryli za mohutnými starobylými dverami, do ktorých vošli, keď vyšliapali na vrchol schodiska. Elinyra si všimla, že masívne dvere sú zdobené rytinami, no v tej tme ich obrazy nerozoznala.

   Keď vošli dnu, ocitli sa v priestrannej sieni celej postavenej z veľkých kamenných blokov. Žena pomocou mágie zapálila pochodne pred nimi a osvetľovali im cestu, no za nimi sa opäť zahasili. Muž ju postavil na zem a rozviazal jej nohy, aby mohla kráčať sama. Bola ešte priveľmi stuhnutá a dezorientovaná, aby sa pokúsila o útek, tak mlčky nasledovala svojich únoscov.

   Vysoký klenutý strop bol podopretý niekoľkými širokými hranatými stĺpmi, ktoré sa smerom nadol zužovali. Po celej miestnosti boli porozhadzované veľké kusy rozbitých kamenných blokov a staré práchnivé drevené trámy. Na bokoch miestnosti sa miestami dali rozoznať veľké sochy z tmavého kameňa, ktoré ešte neboli rozpadnuté. Pozostatky iných sa miešali na podlahe medzi ostatným rozsypaným kamením.

   Keď prešli sieňou, ocitli sa pred napoly zavaleným otvorom, nad ktorým boli na kamennej stene pripevnené držiaky vytvarované do podoby orla s roztiahnutými krídlami podopierajúcimi kamenné misy, ktoré kedysi slúžili na osvetlenie priestorov ohňom.

   Prešli otvorom a ocitli sa v širokej sčasti zavalenej chodbe. Bolo tu cítiť chlad a vlhkosť, ktoré sa miesili s vánkom predierajúcim sa zvonku štrbinami v múroch a nesúcim sa popri chladnom kameni. Miestami bol kameň obrastený hubami a plesňou. Chodba ďalej klesala rozpadajúcim sa schodiskom a pod ním sa rozdeľovala. Vydali sa ľavou stranou.

   Prechádzali dlhočiznou chodbou, popritom niekoľkokrát zabočili. Na začiatku Elinyru Urdreth upozornil na spúšťače pascí umiestnené na podlahe. Chodba husto vyzdobená bielymi vláknami pavučín akoby nemala konca. No predsa len sa dostali na jej koniec, ktorý viedol do menšej siene s mnohými sochami po okrajoch. Na pravej strane sa tiahlo schodisko, ktoré sa v rohu stáčalo a viedlo na vyvýšenú plochu lemujúcu protiľahlú stenu. Nízke kamenné stĺpiky naznačovali, že schodisko kedysi lemovala balustráda, no zjavne podľahla zubu času.

   Prešli k stene oproti nim, kde sa pod schodiskom podľa prvého dojmu nachádzala len prázdna kamenná stena. Žena pristúpila do rohu naľavo a strčila ruku do škáry v kameňoch. Niečo tam tlmene zahrkotalo a potom ruku vytiahla. Urdreth medzitým prešiel k pravému rohu a potiahol pákou, ktorú tam dovtedy ani nebolo vidieť, bola úspešne maskovaná kamením, s ktorým dokonale splynula.

   Kamenná stena pred nimi sa začala odsúvať a odhalila skrytý vchod. Za ním sa rozliehala malá miestnosť predelená masívnymi stĺpmi od ďalších dvoch miestností. Pred nimi viedli tri schody do jednej z nich, no oni zamierili do inej, ktorá sa nachádzala po ich ľavici. Ako sa ukázalo, aj tu bol v kamennej stene ukrytý tajný vchod a za ním vstúpili do veľkej diery v podlahe, po ktorej stenách klesali drevené točité schody. Dobrý stav dreva napovedal, že neboli postavené tak dávno, ako tieto ruiny.

   Pomaly schádzali dolu, pričom ich sprevádzal pravidelný zvuk škrípajúceho dreva pod nohami. Keď zišli celkom dolu, nachádzali sa v malej chodbe. Z miestnosti, kam viedla chodbička, prenikalo jemné svetlo. Vykročili a otvorom vošli do miestnosti. Nebola veľká, po bokoch ju lemovali kamenné výklenky v stenách siahajúce až po nevysoký strop. Svetlo prichádzalo z veľkých mís zasadených v kamenných podstavcoch, ktoré pravdepodobne mali kedysi nejaký určitý tvar, no teraz boli sčasti rozpadnuté a popraskané. Za nimi boli nahrnuté kopy rozpadnutého kamenia.