PREKLIATIE A DAR

~ 58 ~

  Dni ubiehali a jeseň rýchlo napredovala. Život na akadémií bol čoraz náročnejší. Spočiatku šli na nich zľahka, nechali ich oťukať sa, no ani sa nenazdali a pritvrdili. Fyzické tréningy boli čoraz náročnejšie a dávali im zabrať. Adran mal navyše stále raz do týždňa hodiny s Thimeronom, ktorý ho ani trochu nešetril, ale ak by to urobil, Adrana by sklamal. Takže aj keď bol často na pokraji vysilenia a do postele padol ako vrece, nesťažoval sa.

   Teoretické hodiny ho až tak veľmi nebavili, ale bez teoretických znalostí mágie nemohol pristúpiť k jej praktizovaniu. Nič však nebolo horšie, ako povinné predmety, ktoré nenávidel a nijako sa z nich nemohol vykrútiť. Po mesiaci na Zafiírií sa ale k jeho bonusovým hodinám pridali aj ďalšie, keď ho oslovil najvyšší liečiteľ Madanas, ktorý ich učil históriu, pre Adrana celkom nezaujímavú a zbytočnú. Vedel, že ten muž vyniká v mnohom, ale nenapadlo by mu, že ho práve Adran zaujme. Opak bol pravdou, keď mu ponúkol súkromné hodiny mágie.

   Madanas bol prísny učiteľ a nedalo sa o ňom povedať, že by bol ústretový či trpezlivý, pretože nebol ani jedno z toho. Jeho nároky občas boli pre Adrana privysoké, ale vedel, že Madanas je jedným z najmocnejších a najskúsenejších mágov v Zahre, ak nie na celom kontinente a jeho uznanie bolo pre neho novým cieľom. Okrem toho ho nútil prekonávať samého seba a to bolo rozhodne prínosom.

   Prešli už dva mesiace, odkedy mu dáva lekcie. Aj v dnešný sychravý novembrový deň si to ponurými chodbami Zafírie namieril do jednej z prázdnych učební, v ktorých jeho majster vyučoval. Madanas bol usadený za obrovským stolom a pohrúžený do množstva listín pred sebou. Niečo sústredene študoval a podchvíľou si niečo napísal do poznámok na malom útržku pergamenu. Adran netrpezlivo vyčkával, kým skončí.

   Keď Madanas odtrhol pohľad od písomností a odsunul ich nabok, pozrel na Adrana a prívetivo sa usmial.

   „Vitaj, Adran. Prepáč mi to zdržanie, ale niečo som si nutne potreboval vyhľadať. Teraz to však môžem nechať tak a venovať sa ti." Adran len prikývol a čakal, čo preňho má tentokrát. Na lekciách s Madanasom si najviac vychutnával to, že sa nedržal školských osnov a postupov, ale učil ho čokoľvek, čo považoval za užitočné konkrétne pre neho. Dokonca aj to, čo mu Thimeron odopieral s tým, že sa to naučí, keď bude čas. Nezaoberal sa tým, či Madanas nevie o rozsahu učiva určenom pre tri roky štúdia na akadémií, alebo na to jednoducho nedbá. Nemienil sa v tom rýpať. Pre neho bolo dôležité naučiť sa čo najviac a čo najrýchlejšie. O správnosť sa veľmi nestaral a tak to zrejme bolo aj s jeho novým učiteľom.

   „Na posledných hodinách sme sa zaoberali trénovaním ilúzií. Nemysli si, že som s tým, ako to zvládaš, úplne spokojný. Ešte máš čo zlepšovať," predniesol nezaujato. Adran už bol zvyknutý, že zaslúžiť si jeho pochvalu je ohromne ťažké, ale nikdy by nedal najavo, ako veľmi mu na jeho uznaní záleží. Musel sa zmieriť so skutočnosťou, že ešte nejaký ten čas potrvá, kým si ho zaslúži. „No dnes," pokračoval najvyšší liečiteľ, „sa pustíme do niečoho nového. Niečoho, čo ti v budúcnosti môže byť tiež veľmi užitočné. Ako vieš, naša mágia je obmedzená. V tvojom veku a s tvojimi schopnosťami oveľa obmedzenejšia, než napríklad moja. A to v kritických situáciách môže byť problém. Preto ťa naučím, ako načerpať mágiu od nepriateľa," povedal s výrazom, ktorý prezrádzal, že je odhodlaný z Adrana vycvičiť skutočne mocného mága a nemieni sa starať o nejaké obmedzenia v učive. Adran chvíľu od prekvapenia nenachádzal slová. Thimeron mu presne toto odmietol, hoci to Adrana veľmi zaujímalo. Toto bola práve jedna z tých chvíľ, kedy bol nesmierne rád, že si ho Madanas všimol a rozhodol sa ho učiť.

   „Než ťa ale naučím, ako kradnúť mágiu druhému človeku, naučím ťa, ako zabrániť tomu, aby ju on kradol tebe," dodal Madanas a predstúpil pred svojho žiaka. Adran sa mu výškovo nie len vyrovnal, ale bol dokonca o niečo vyšší. Hlavou sa mu premávala otázka, ktorú už chcel dlhšie svojmu učiteľovi položiť, ale doteraz to odkladal. Madanas si ho premeral pozorným pohľadom, až mal pocit, že mu vidí priamo do hlavy. Pri tejto myšlienke Adran vyhŕkol svoju otázku prv, než by Madanas mohol prísť na to, čo ho tak zaujíma. Aj keď je Madanas tak nesmierne nadaný, Adran si nemyslel, že dokáže aj čítať myšlienky. Pri jeho skúmavom pohľade však mal ten nepríjemný pocit a chcel sa mu radšej vyhnúť.