PREKLIATIE A DAR

~ 38 ~

   Adran kráčal rýchlo, ale pokojne. Pozorne sledoval okolie a načúval zvukom. Z jaskyne sa ozýval hrmot, ale na blízku nikoho nestretol. Od prvého rázcestia, na ktorom zabočil doľava, si začal cestu značiť, aby našiel cestu von alebo aby neblúdil v kruhoch. Nevedel, čo tu môže čakať. Zdržal sa v dlhej chodbe s mnohými východmi, kde sa raz vrátil na začiatok a raz prešiel do dlhej slepej chodby. Nakoniec sa odtiaľ vymotal, pričom narazil aj na niekoľko pascí, kde ho zachránili jeho rýchle reflexy, ale predovšetkým jeho citlivé zmysly.

   Míňal chodbu, ktorá bola očividne zavalená a uprostred vchodu do nej stál železný kôš s tlejúcim uhlím. Zrazu začul zvuky zľava a vydal sa tam. Ocitol sa pred veľkými železnými mrežami s dokorán otvorenými dverami. Vydal sa za silnejúcimi zvukmi, zmesou úderov, škripotu a kriku.

   Prišiel na okraj veľkej miestnosti, do ktorej prenikalo svetlo zhora. Zvuky prichádzali z tunela na druhej strane. Vydal sa tam, ruku mal neustále položenú na hruške meča. Už bol takmer vo vchode do tunela, keď spoza jeho steny vybehla postava v čiernych šatách. Hlavu mala otočenú nabok dívajúc sa za seba a Adrana si nevšimla. On v tom prekvapivom okamihu nestihol zareagovať a vyhnúť sa jej, takže v behu do neho narazila tak prudko, že ho zrazila na zem.

   Ucítil náraz a svojím telom utlmil pád tej osoby, ktorá teraz ležala na ňom. Pred očami mal tmu, pretože mu tvár zasypali husté gaštanové vlasy. Do nosa mu vnikla príjemná vôňa borievky, živice a jazmínu. Osoba zdvihla hlavu a on si vyhrabal tvár spod jej vlasov. Pred očami sa mu objavila tvár mladého dievčaťa so zlatými očami. Bola bledá a ťažko dýchala, no keď sa zdvihla, aby na neho pozrela, okamžite sa začala stavať. Jej pohyby boli ťažkopádne, akoby bola smrteľne vyčerpaná. Všimol si to hneď, ako vybehla z tunela, no pád ju ešte viac dorazil. Napriek tomu na neho namierila dýku a ustupovala pred ním. Jej drobná postava sa pred ním chvela strachom a vysilením.

   Adran vstal zo zeme a chcel ju upokojiť gestom, no vtom sa z tunela ozval hrozivý škrek. Dievča sa strhlo a začalo rýchlo ustupovať do chodby, z ktorej práve prišiel. Vytiahol meč v poslednej chvíli, pretože sa z tunela vyrútil tvor, ktorý len trochu pripomínal človeka. Divo skočil na Adrana, ktorý mu stál v ceste a vzápätí sa vyrútili ďalší dvaja. Adran tvora zo seba zhodil a sekol mečom, no tvorovi spôsobil len škrabnutie. Medzitým sa na neho vrhol druhý. Adran použil mágiu a tvora zmrazil, no stihol ho pazúrmi poškriabať na hrudi. Zameral sa na ďalšieho tvora a niekoľkými ranami sa ho pokúsil zasiahnuť. Asi na šiesty krát sa mu to podarilo a zasiahol tvora hlboko do brucha, takmer ho preťal napoly. Ozval sa ohlušujúci škrek a tvor sa zložil na zem, kde onedlho vykrvácal. No to už Adran bežal k dievčaťu, ktoré zápasilo s tretím netvorom. Mágiou ho podpálila, no on sa s vreskom metal a snažil sa ju rozdriapať pazúrmi. Adran k nemu pribehol odzadu a jediným seknutím mu odťal hlavu. Dievča sa zviezlo po stene k zemi.

   „Ty si to dievča, ktoré hľadajú?" opýtal sa jej, keď upokojil vlastný tep a uistil sa, že ďalší netvory neprichádzajú.

   „To budem asi ja," šepla ticho. On sem neprišiel kvôli nej. No čokoľvek mu tí ľudia urobili, jej ublížili očividne viac. Nemôže ju tu nechať v takomto stave. Natiahol k nej ruku, že jej pomôže vstať, no ona sa vydesene odšuchla ďalej a podozrievavo na neho zazerala.

   „Nechcem ti ublížiť," hlesol pokojne. Nikdy nikoho neutešoval ani neupokojoval. Nezvykol prispôsobovať tón svojho hlasu podobnej situácií. No i tak sa snažil dievča viac nedesiť. „Prišiel som sem s dvomi ľuďmi, ktorí ťa hľadajú, s takým otravným blondiakom a ďalším mužom." Videl, že ju presvedčila zmienka o tom dotieravom mamľasovi. Podala mu drobnú jemnú ruku a s námahou vstala. Kto vie, čo s ňou robili, keď je taká zničená. Pozrela sa mu do tváre a pohľadom skĺzla nižšie.