PREKLIATIE A DAR

~ 41 ~

   Prebudil sa na nepríjemný pocit sucha v ústach. Do miestnosti prenikalo trochu svetla cez úzku štrbinu v stene. Ležal na studenej vlhkej zemi. Telo mal stuhnuté, vlasy mastné a zlepené a páchol ako kôň. Po tom, čo takmer vypustil dušu v podzemnom úkryte, po tom, čo sa na okamih prebral a vzchopil sa natoľko, aby našiel cestu z bludiska unikajúc otrasom, zanechávajúc za sebou stopu krvi, a po tom, čo vyšiel úzkym východom v skale von, aby sa tam znova zrútil a vykrvácal, našli ho nejakí ľudia. Ošetrili ho a vytrhli z rúk smrti, ktorá ho objímala. Odvtedy ho vláčia z miesta na miesto, priviazaného ku koňovi, aby ho väznili na tých najčudesnejších miestach. Nevedel koho je väzňom, ani prečo. Vedel len, že títo ľudia nepatria k mužovi v maske a rozhodne vedel, že to nie sú ani Strážcovia, ani Hľadači, ani vojaci Zahru.

   Cestou mal vždy previazané oči, aby nevidel miesta, kam ho berú. Nech ho vezmú aj do samotného Myrthu, len nech mu už niečo povedia. Zotrvávať v tejto nevedomosti bolo horšie, ako keby ho zabili. Nik sa s ním nezhováral ani keď mu priniesli jedlo. Občas sa mu podarilo zachytiť útržky rozhovorov, ktoré ľudia okolo viedli výhradne v sarenskom jazyku. Oprášil si znalosti, no témou rozhovoru bolo zväčša počasie a doba cesty, žiaden smer, názvy, ani mená nezachytil. Nepochybne to bol zámer.

   Napil sa vody, ktorú mu jedinú ponechali okrem špinavého oblečenia, ktoré mal na sebe a znova po chvíli zaspal.

   Snívalo sa mu o dračom dievčati. Zobudil sa tentoraz s pálčivým pocitom viny, ktorý ho neopustil a ani nečakal, že sa ho ešte niekedy zbaví. Prenasledoval ho aj v snoch. Dúfal, že je Elinyra v poriadku. Aj Eradan. Obaja mu prirástli k srdcu a oboch zradil. Nepredstaviteľne si pokašľal život len pre svoju vieru, že napomáha k zlepšeniu sveta. Odmenou mu za to bolo, že takmer skapal. A nie len to. Hoci prežil, zvyšok života strávi ako štvanec. Hľadači už po ňom iste pátrajú a neprestanú s tým len tak. Thimeron určite už všetko porozprával vodkyni. Ale nesťažoval sa, zaslúži si to. Všetko si to zaslúži.

   Teraz ale trčal v tejto diere a len bohovia vedia, čo s ním bude. Tak čas, ktorý neprespal a nepresedel na koni, venoval spomienkam. Krátko spomínal na svoje detstvo, ktoré bolo otrasné a nestálo za nič. Zmenilo sa to, až keď sa v jeho živote zjavil Thimeron Teyn. Vytrhol ho z každodenného trápenia a špiny a ukázal mu celkom iný svet. Ukázal mu úžasnú tvár mágie, ktorá aj jemu kolovala v tele. Naučil ho používať ju a vďaka nemu sa mohol prihlásiť na akadémiu mágie. A hoci na tento nový svet, ktorý po rokoch spoznal z mnohých stránok, neskôr zanevrel, nikdy neprestal byť Thimeronovi vďačný, aj keď on bol tiež súčasťou toho všetkého, čo znenávidel.

   Preto odišiel od Strážcov aj spod jeho velenia a vybral sa svojou vlastnou cestou. Bol otrávený z toho, ako sa mocní večne obohacujú na ostatných. Ako sa z veliteľov veľkolepej a uznávanej frakcie Strážcov stala len banda vypočítavých a hrabivých zapredancov. Kým v minulosti išlo o to, aby ľuďom pomohli v ich nešťastí, teraz na tom ich nešťastí bohatli. Bežní ľudia si ich služby nemohli dovoliť, ak ich nezaplatil niekto iný.

   Spomínal, ako sa pretĺkal a ako za slušnú odmenu riešil problémy s divou zverou, so zlodejmi, zbojníkmi, vrahmi a inými narušiteľmi poriadku, s ktorými sa vojakom nechcelo obťažovať. A potom ho vyhľadal Thimeron s jeho prosbou dohliadnuť na dievča, ktoré je pre neho veľmi dôležité. Dôležitejšie, než čokoľvek iné, tak to vtedy povedal. Norcan bol zvedavý, čo za dievča je pre neho také dôležité, ale veľmi sa mu nechcelo opatrovať malé decko. Až keď mu Thimeron vyrozprával všetko, uznal, že to môže byť zaujímavé. Ani len netušil, čomu sa upísal.

   Spomínal na malé päťročné dievčatko, ktoré sa samo hralo na lúke neďaleko domu.

   „To je ona?" spýtal sa muža vedľa seba, ktorý päť rokov na dievča sám dohliadal, no už dlhšie nemohol zanedbávať všetko ostatné. Takisto sa musel postarať o to, aby zmizli záznamy o nej, aby nikto nevedel, kto je dračia nositeľka a kde je. Zbavil sa všetkých stôp, ktoré by k nej hocikoho mohli priviesť. Len vďaka nemu prežila detstvo, pretože tých, ktorí chceli zneužiť slabosť malého dievčaťa, polosiroty opatrovanej len matkou farmárkou bez mágie, bolo skutočne veľa.