PREKLIATIE A DAR

~ 17 ~

   Keď sa Maeveren s Fynnom po ďalšom tanci zastavili pri stole s jedlom, popri občerstvení jej rozprával historky o svojich priateľoch, tých dvoch, ktorí ho predtým sprevádzali. Niekoľkokrát ju tým poriadne rozosmial a ako noc postupovala, smiala sa s ním čoraz viac. Až takmer zabudla, že sem vlastne prišla s niekým iným.

   Ale nezabudla na to, čo jej pokynul Eldaemar predtým, než ich opustil. Po ďalšom tanci, pri ktorom jej niekto pristúpil sukňu a ona takmer spadla, no zachytili ju Fynnove mocné ruky, mu povedala, že by sa rada šla trochu prejsť. Súhlasil a viedol ju od narastajúceho hluku, ktorý vládol na celom nádvorí. Po ľavej strane nádvoria sa tiahol vysoký rovnomerne zastrihnutý živý plot. Prešli jedinou medzerou v ňom a kráčali ďalej zelenou uličkou, obklopení živým plotom vzďaľujúc sa od hudby a kriku zabávajúcich sa a tancujúcich mladých ľudí.

   „Ako sa vám tu páči? Dúfam, že sa dobre bavíte," prehovoril k nej konečne normálnym hlasom, ktorým nemusel prekrikovať hluk.

   „Áno, veľmi sa mi tu páči. Bavím sa veľmi dobre, vďaka vám, pane," riekla s dokonale nacvičenou zdvorilosťou v hlase.

   „To rád počujem. Ale žiadne „pane". Hovorte mi Fynn." Obdarila ho miernym úsmevom.

   „Často sa zúčastňujete takýchto divokých zábav?" Spýtala sa, keď prešli okolo lavičky, na ktorej sa bozkával mladý párik, pričom sa mužova ruka strácala pod ženinou sukňou. Z takmer každého zákutia bludiska zo živého plotu vychádzali rozmanité zvuky, prezrádzajúce ďalšie mladé páry.

   „Ani nie. Takýto druh večierkov sa občas koná v malom kruhu, ale len lord Faraund ich usporadúva pre takýto veľký počet ľudí." Maeveren počula o zhýralom mladom lordovi, ktorý zdedil titul aj panstvo v mladom veku po svojom otcovi, ktorý zomrel po nešťastnej nehode na poľovačke. No osobne sa s ním zatiaľ nestretla, hoci je možné, že ho počas dnešnej noci stretla a ani o tom nevedela. „Vás som ešte ale celkom určite v spoločnosti nevidel. Pamätal by som si vás," povedal a znova ju prepaľoval pohľadom. Sklopila oči s dlhými natočenými mihalnicami, aby pôsobila, že je mierne v rozpakoch.

   „Máte pravdu. Ľudia ako ja sa často na takého večierky nedostanú. Som rada, že ma sem dnes lord Rylwen vzal." Nemusela nič predstierať, od začiatku bolo jasné, z akých pomerov pochádza, no to Fynna nijako neodradilo. Tušila, prečo o ňu javí taký záujem a hoci sa prechádzali nocou skromne osvetlenými uličkami zeleného bludiska, kde si ich nikto nevšímal, zatiaľ sa o nič nepokúsil. Neprekvapovalo ju to. Málokto by si trúfol niečo skúšať na milenku lorda Rylwena. Vedelo sa o ňom, že má mimoriadny vplyv, no nikto nevedel, aký veľký je ten vplyv v skutočnosti. No aj tak sa nikto nepúšťal do konfliktu s ním.

   „Dúfam, že vás lord privedie do spoločnosti častejšie. Veľmi rád by som sa s vami ešte stretol."

   „To vám neviem zaručiť, ale tiež by som vás ešte rada videla," povedala a snažila sa, aby to znelo trochu váhavo. Mladík zabral na jej návnadu a zastal. Natočil sa telom k nej.

   „Nemusíme sa obmedzovať na takéto udalosti," povedal odhodlane. „Môžeme si ísť spolu zajazdiť, ak rada jazdíte." Stuhla. Jazdenie naozaj neznášala a vyhýbala sa mu, ako sa dalo. Musel to na nej zbadať, pretože pokračoval iným návrhom. „Alebo by sme si mohli vyjsť len na prechádzku." Predsa len ho zle odhadla.

   „Bude mi veľkým potešením," povedala nadšene. Spokojne sa usmial a pohladil ju po ruke, ktorú mala prevesenú na jeho predlaktí. Nenápadne priblížil tvár k tej jej. Musela rýchlo niečo spraviť. Našťastie sa práve vtedy medzi nich vrútila skupinka mladých žien, ktoré sa s hlasitým chichotaním rútili pozdĺž živého plotu a v pätách mali niekoľko mladých mužov. Jeden z nich vrazil do Fynna s prudkosťou, ktorou ho takmer zhodil z nôh. Podarilo sa mu to ustáť, no kým pomáhal mužovi nájsť znova pevnú zem pod nohami počas jeho ospravedlnení, nevšimol si, že Maeveren zmizla.