10. kapitola

137 11 0
                                    

Annie si utrela slzy a začala doprevádzať svoju novú a jedinú kamarátku po zámku.
Ukázala jej každú komnatu, kuchyňu, svoje skrýše a hlavne miesta, ktorým odporúča sa vyhýbať. Nezabudla jej pri každom mieste povedať spomienku svoju. Buď to boli šťastné spomienky z obdobia, keď žila jej matka a otec nebol takýto, alebo príjemné spomienky s Lukasom, ktorých bolo hojne. Samozrejme boli aj smutné spomienky ako na mieste kráľovskej hrobky. Tu to bolo najhoršie. Miesto, kde pochovali jej matku.
Annie to opäť nevydržala. Slzy sa jej skotúľali po tvári, ako stála pri hrobke vlastnej matky. Alex ju opäť len objala a nechala ju zmáčať jej najkrajšie šaty. ,,Ešteže nemá žiadne šminky." Pomyslela si Alex a ďalej hladila Annie po chrbte. ,,Prepáč. Zničila som ti šaty." ,,Nevadí. Usušia sa. Hlavne sa daj dokopy. Nemôžem predsa dnešný ples takto vyzerať. Takže úsmev a poď. Ideme na veselšie miesto." Annie si utrela slzy, zasmiala sa a chytila Alex za ruku. ,,Poď. Ideme ku mne do izby." Alex sa zasmiala a šli k Annie do izby. Sadli si na posteľ, vyzuli tie nepohodlné topánky, nahodili sa do teplákov a tričiek (Annie požičala Alex) a začali sa rozprávať. Dozvedeli sa o sebe mnoho nových a zaujímavých vecí.

I have no ideaWhere stories live. Discover now