22. kapitola

107 6 0
                                    

Dievčatá spolu s Christianom a Anastasiou sedeli v koči obklopenom jazdcami. Alex sedela vedľa Christiana a opierala sa o neho. On ju objímal jednou rukou a usmieval sa. Obaja spali.
Anastasia sa rozprávala s Annie. ,,Čo myslíš? Vezmú sa títo dvaja nakoniec?" ,,Neviem, Annie. Ale určite sa ľúbia." ,,Škoda, že ja nemám také šťastie. Ľúbim Thomasa. Ale čo z toho, keď môj otec nám nepraje." ,,Nebuď smutná. Ak ťa Lukas požiada o ruku, odmietni ho. Nemôže ťa tvoj otec nútiť do zväzku, keď ho nechceš. Mal by to pochopiť. Tvoju matku miloval viac ako svoj život." ,,A predsa si mu teraz padla do oka ty. Ak ťa požiada o ruku, ja ho podporím." ,,A ak ťa Thomas na krstinách požiada o ruku?" ,,Tak nad týmto som nepremýšľala. Radšej budem s ním a chudobná ako s Lucasom a peniazmi." Pestúnka sa usmiala. ,,Tvoja mama by bola na teba pyšná. Konečne si pochopila význam jej vety." Annie si až teraz uvedomila, že je to tak. Mamičkina obľúbená a často opakovaná veta na jej adresu ohľadom Lukasa dostala zmysel. Usmiala sa. Asi to vedela. ,,Anastasia, ďakujem. Za všetko." Pestúnka sa usmiala. Objala túto slečinku. Ako vyrástla. Je z nej rozumná mladá dáma. Ako jej matka.

I have no ideaWhere stories live. Discover now