Cigareta medzi perami, drzý výraz, ruky zastrčené vo vreckách a cesta za ním plná zlomených sŕdc. River Tucker.
Hlava ponorená v knihách, plná myšlienok a srdce čakajúce na lásku. Phoenix Bennet.
Kto by čakal, že sa tieto dve na prvý pohľad odlišn...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
I keď bolo jeho telo biele ako stena, o ktorú sa opieral, Phoenix miloval tráviť voľné minúty na pálivom slnku. Oči mal privreté a snažil sa o ničom nepremýšľať, i keď to by bolo jednoduchšie niekoľko minút nedýchať.
Keď už začínal pociťovať kvapky potu stekajúce po jeho čele, zo zeme vzal svoju školskú tašku a vrátil sa do chladného tieňa na futbalovom ihrisku. Sadol si na plastovú stoličku v najvyššom rade a vybral svoj obed. Pokiaľ celá škola sedela v jedálni, v ktorej vládol chaos a hluk, on pokojne sedával vonku, v zime i v lete, a užíval si pokoj. Ten mal najradšej.
Po jazyku sa mu rozľahla lahodná chuť domácich sendvičov, keď v tom na stoličku vedľa neho dopadla postava jeho najlepšieho kamaráta, Simona, ktorý bol podobne ako Phoenix čudák a nezapadal do žiadnej skupinky, ktorá bola na škole, a tak sa z nich dvoch nejak automaticky stali kamaráti. Chápali sa spôsobom, ktorým ich nechápal nik iný. Niekedy ani oni sami.
„Veď vieš kto v sobotu robí párty. Nepôjdeme?" Simon sa Phoenixa pokúšal prehovárať už štyri roky, no zatiaľ neúspešne. No stále nestrácal nádej, keďže počet večierkov, ktoré veď viete kto usporiadáva, každým dňom rastie.
„Už prestávam počítať koľkokrát som ti za tento život povedal nie, Simon. Mohol by si si význam tohto slova vyhľadať v slovníku, keďže očividne ho neovládaš. Ale ak po tom tak veľmi túžiš, mňa k tomu nepotrebuješ."
„Bennet, všetko robíme spolu. Dokonca aj na záchod chodíme spolu, nech to znie akokoľvek divne. Rozhodne nepôjdem na veď vieš koho párty bez teba. Spýtam sa ťa nabudúce."
Phoenixovi neostávala nič iné, ako sa nad jeho kamarátom zasmiať a z krabice, v ktorej sa nachádzal jeho bohatý obed, nenápadne ukradnúť kus mrkvy. Pohľad obrátil na futbalové ihrisko, na ktorom sa pomaly začínali schádzať hráči. Elita školy.
A medzi nimi i pár modrých očí, ktoré sa zahanbene dívali na Phoenixa, ako keby boli to jediné, na čo sa chcú pozerať až do posledného výdychu.
