Cigareta medzi perami, drzý výraz, ruky zastrčené vo vreckách a cesta za ním plná zlomených sŕdc. River Tucker.
Hlava ponorená v knihách, plná myšlienok a srdce čakajúce na lásku. Phoenix Bennet.
Kto by čakal, že sa tieto dve na prvý pohľad odlišn...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„Nemohol by si nosiť aj iné farby, ako čiernu a bielu?"
River si pohľadom premeral jeho útlu matku, ktorá mala na sebe oblečenú snáď každú farbu dúhy, pričom on mal celé telo odeté v čiernom. Nevnímal jej poznámku a bez slova si zo stola vzal zrelý banán, ktorý skončil na dne tašky, odkiaľ tak rýchlo neodíde. V predsieni si na nohy obul conversky a s rukou na zlatej kľučke, chystajúc sa odísť, ho zastavil matkin jemný hlas.
„Dnes máš terapeuta. Nieže tam zase nepôjdeš, River."
Prikývol a v rýchlosti vyšiel z domu. Žiadne plány, ktoré mal pripravené na tento deň neobsahovali slovo terapeut. Matka sama veľmi dobre vedela, že tam nepôjde, no i tak sa stále snažila. To jej zazlievať nemohol.
Jeho kroky automaticky mierili do centra. Pár metrov od červenej trafiky zastal a snažil sa zistiť, či dnes Phoenix pracuje. Po prvýkrát po dlhšej dobe pociťoval ľútosť a tak to chcel napraviť. Podišiel k okienku, ktoré ich delilo od telesného kontaktu, a naklonil sa bližšie.
„Marlborky."
Phoenix zdvihol pohľad od ošúchanej knihy, ktorú ihneď odložil na poličku za ním. Keď sa jeho pohľad stretol s Riverom, jeho líca nabrali odtieň červenej silnejšej ako samotná trafika a rýchlo pred neho položil krabičku cigariet.
„Tri libry."
„Počuj, Phoenix. Nemám vo zvyku sa ospravedlňovať..."
„To je v poriadku. Nemusíš sa ospravedlňovať."
„Ale ja sa chcem ospravedlniť. Je mi ľúto, čo ti povedali vtedy v tom klube. Vedz, že mne nevadí, ak je to pravda. A vysvetlím to aj im. Ešte raz prepáč, Bennet."
Phoenix ostal hodnú chvíľu bez slova, no potom sa mu na perách objavil slabý úsmev.
„Zaujímavé, že to vie celá škola, okrem teba, Tucker. Si hlava našej inštitúcie. Takéto klebety by si mal vedieť."
„O každom viem len to, čo o sebe chcú dať vedieť, Bennet. No o tebe zatiaľ nič neviem. Mal by si sa viacej ľudom otvárať. Iba tak zistíš, kto o to stojí a kto nie."
