Colin Rowell ✔

27. kapitola

Navlečiem na seba rifle a voľnú bielu blúzku a obúvajúc sa otvorím dvere.

"To chceš ísť takto oblečená von? Zmrzneš," skonštatuje hneď Jean. Tú jej koženú bundičku po pupok radšej neokomentujem.

"Ako myslíš," prevrátim oči a vrátim sa do izby po moju páperovú vetrovku na výnimočné prípady.

"Zlatko, ale to je- urgh, no nič. Hlavne, že ti bude teplo, že?" Jean sa očividne snaží samu seba o niečom presvedčiť. Na toto naozaj nemám náladu.

"Proste poď." Zamknem dvere a prejdem okolo nej.

Ešte počujem, ako si za mojím chrbtom mrmle: "Hlavne, že jej bude teplo," a neodolám úsmevu.

***

"Tak, kam by si chcela ísť?" Dievčatá na takúto otázku väčšinou odpovedia vyhýbavo alebo nejasne - jednoducho niečo ako: čo ja viem, chcela som si kúpiť šál alebo povedz ty, mne to je jedno. No tesne po tom, ako túto otázku položím Jean mi dôjde, že ona taká nie je. Ona má odpoveď.

"Počula si o tom, že u Karen Millen majú nejaký tajný výpredaj? Rozhodne sa tam musíme ísť pozrieť," vyhlási pohotovo a zabuchne za sebou dvere toho jej nablýskaného auta. "Potom som sa mala stretnúť s jedným štylistom pred Victoria's Secret a on mi vo svojom salóne prefarbí vlasy. Čo povieš na čiernu?"

"Eh, Jean," nervózne sa zasmejem. "Ale veď ty máš čierne vlasy."

Mám pocit, že pohľad, ktorý na mňa vrhne mi má prebodnúť každý jeden orgán nožom. "To je predsa ónyxová, Elizabeth."

"Aha." Aký je dopekla rozdiel medzi čiernou a ónyxovou? A vidí ho aj niekto iný než Jean Gawsonová a jej tím kaderníkov? Neviem. Netuším. No dúfam, že to nebudú očakávať aj odo mňa.

***

"Nádherné, nádherné," zacmuká Romeo plnými perami a obzerá si Jeaninu hlavu zo všetkých strán. "Tuto by som to ešte zostrihol a tuto takto a... Hotovo!" Posledné slovo vykríkne. "Si hotová, Jeanie."

Jean konečne otvorí oči - doteraz ich mala zatvorené a len tam tak sedela s vystretou bradou - a pozrie sa na seba do zrkadla. Okrem toho, že má vlasy mierne kratšie a upravenejšie, inú zmenu nevidím.

"Ale to je dokonalé, Romi!" zvýskne ako malá. "Proste dokonalé. S tou ónyxovou si mal pravdu." Otočí sa ku mne. "Čo povieš, Elizabeth?"

"Hm?" Zdvihnem pohľad od kaderníčky neďaleko, čo inej panej predlžuje vlasy a používa na to alobal a svoju pozornosť znovu upriamim na Jean.

"Názor," zdvihne obočie.

"Eh, je to fajn," poviem prvé čo mi napadne. Jej vlasy sa podľa môjho neskúseného oka však vôbec nezmenili. Romeo zamľaská. "Vlastne nádherné! Ehm, veľmi... veľmi podarená práca. Naozaj."

Romeo vyzerá spokojnejšie, rovnako ako Jean, ktorá sa obzerá vo vyleštenom zrkadle. "Vážne si odviedol slušnú robotu. Profesionálnu," povie pochvalne a usmeje sa na kaderníka, ktorý je - ako som sa dozvedela - jej dlhoročným priateľom.

V okamihu, keď sa Jean stavia a ešte niečo hovorí Romeovi, nad dverami zacinká zvonček a do salónu vojde ďalší zákazník. Takmer mi zabehne, keď zistím, že to je Franco. Ako tak blúdi pohľadom po obchode, zastaví sa na mne. Celú si ma prezrie, no necítim sa zle, či odhalene. Bol to skúmavý pohľad. Nepamätá si na mňa.

"Franco?" spýtam sa ho potichu s miernym úsmevom.

"Prepáč, si mi odniekiaľ povedomá, no..."