Colin Rowell ✔

34. kapitola

Keď dorazíme pod mrakodrap, v ktorom moje sestry bývajú, brucho mám stiahnuté nervozitou. Neviem, či to je kvôli Ave alebo si zo mňa moje telo len robí žarty, no cítim, ako sa mi potia ruky a suché pery sa k sebe prilepili, akoby nechceli, aby som prezradila ich tajomstvá; momenty, ktoré patrili len im a Colinovi.

"Hej, všetko v pohode?" spýta sa ma s malým úsmevom, no vidím, že aj on je pomerne nervózny.

"Jasne," prehovorím s vypätím všetkých síl a prinútim sa k úsmevu. Nie je to zlý pocit, čo mi prúdi žilami... je to nervozita v jej najstaršej podobe. "Poďme, nech nemajú reči, že ideme neskoro."

Colin sa uškrnie a rozopne si pás. "Ako myslíš."

Vyjdeme z auta a ovanie nás príjemný večerný vzduch, omnoho príjemnejší ako ten v kampuse, v ktorom stále cítim stopu teplých slnečných lúčov z poludnia.

Vo výťahu mlčíme a možno keby v pozadí nehral Phill Collins, bolo by to trápne ticho.

"Tak tu ste!" zvolá Richelle, keď vystúpime, ani nestihneme zaklopať na ich dvere. "Prečo vám to toľko trvalo?"

Pretočím očami a periférnym pohľadom zazriem Colinov úškrn. "Boli hrozné cesty," povie dramaticky a nasleduje moju najstaršiu sestru do bytu. Viem, že Richelle neobalamutí a pravdepodobne to vie aj on - no aspoň nenasledovali ďalšie otázky.

"Zložte sa u nás," pokynie smerom k obývačke, kde sedí skupinka ľudí. Všetkých okrem jednej osoby poznám. Sedí tam Olivia s rukou na Nickovom kolene, Sydney, vytrvalo odvracajúc pohľad od Joea, Buck s malou Lou na rukách a... ona. Dlhé svetlofialové vlasy má upnuté vo vrkoči a o niečom sa rozpráva s mojou najmladšou sestrou. Keď ju však Colin osloví, bez zaváhania sa otočí.

"Ahoj," hlasne dievčina a postaví sa. Musím uznať, že vyzerá ako jedna z tých báb, ktorým nezáleží na ničom, len na tom, čo práve letí, no stačí mi vidieť pohľad, ktorý uprie na Colina... a viem, že to tak nie je. Že jej záleží aj na iných veciach.

Podíde k nemu a objíme ho; zľahka, je vidno, že sa ovláda.

"Ahoj," počujem, ako jej Colin šeptom odpovedá. Keď sa od seba odtiahnu, obaja sa usmievajú. "Eh, Ava, chcel by som ti niekoho predstaviť." Odstúpi, aby na mňa dievčina lepšie videla. Usmeje sa a pristúpi bližšie.

"Liz, že?" spýta sa mierne chrapľavým hlasom. "Som Ava Sullivanová - ale to ty určite vieš, máš neskutočne klebetnú rodinu."

Zasmejem sa. "Ja som ti vravela, Richelle, že u vás je to chorobné," zavolám za mojou najstaršou sestrou, ktorá šla do kuchyne.

"Strieľaš si do vlastných radov, ségra," s úškrnom odvetí Olivia.

Otočím sa späť k Ave. A podám jej ruku. "Áno, som Liz. Veľmi ma teší."

"Och, aj mňa," povie Ava a prenikavo sa na mňa zahľadí. Očakávam, že si ma prezrie celú, že mi pochváli šaty, alebo také niečo, no ona len vytrvalo sleduje moju tvár, až mi to začne byť nepríjemné. Všimnem si niekoľko detailov; má rovnako ostrú čeľusť ako Colin, jej oči sem-tam rovnako zažiaria a kútiky jej úst sú priam predurčené k posmešným úškrnom, aké poznám od jej mladšieho brata. Niet pochýb o tom, že sú to súrodenci.

Ava na mňa však stále hľadí a nevyzerá to tak, že by chcela prestať. Jej oči i tvár sú pekné, no nepôsobí ako jemné dievča. Skôr ako to, ktoré vás nakope, keď ju urazíte.

Zrazu sa uškrnie a potrasie mi rukou. "Naozaj som rada, že ťa spoznávam."

"Ja viem," vyhŕknem. V Aviných očiach na mihne pobavenie. "Viem, lebo si mi to už povedala, chápeš," dodám rýchlo.