24. kapitola

6K 513 14
                                    

Colin otvorí dvere knižnice a pokynie mi, aby som šla prvá.

"Si to ale džentlmen," poviem, sledujúc hustý dážď, ktorý zaplavuje trávniky a chodníky.

"No tak, Clarkeová," šťuchne ma do ramena. "Mám nápad." Postaví sa vedľa mňa a na okamih vystrčí hlavu von, len aby sa poobzeral po okolí. Keď ju vtiahne späť, pár mokrých prameňov sa nu prilepí na spánky. Z vrecka si vytiahne kľúče a zamáva mi nimi pred nosom. "Mám pre teba výzvu, ty fajnovka," začne, oči mu iskria vzrušením. "Ten, kto dobehne posledný k Emme, ktorá stojí celkom na konci parkoviska, platí."

"Čo platí?"

"Neskorý obed, predsa. Nehovor mi, že si jedla." Zdvihne obočie.

Chvíľu ho prepaľujem pohľadom, no potom neochotne prisvedčím. "Nejedla. Kam ideme?"

"Do tej pizzérie pár blokov odtiaľto," netrpezlivo mávne rukou. "Tak čo? Dáme si dažďové závody?"

Očami blúdim po jeho tvári plnej detského nadšenia a radosti. Pohľad má živý a veselý, takého som ho nevidela dlho. Nedokážem potlačiť smiech.

"Dobre," vyprsknem nakoniec a pokrútim hlavou. "Ale už teraz to ľutujem!"

Colin sa víťazoslávne uškrnie a dramaticky sa ponaťahuje. Potom zaujme pozíciu profesionálneho bežca. Jeho výraz, keď zbadá, že ja ho len s úsmevom pozorujem, je na nezaplatenie. Zasmejem sa a pokrútim hlavou.

"Nech už to mám za sebou."

"Tak fajn. Pripraviť sa- nezabiť sa- pozor-" skôr ako povie štart, vybehne. Šprintuje dažďom a ja sa za ním automaticky rozbehnem tiež. Čoskoro som celá mokrá a cez vodu, čo sa mi zachytila na mihalniciach takmer nevidím, no Colin vyzerá rovnako. Keď zastaneme pri Emminom kufri, obaja ťažko dýchame.

"Vieš," dostane zo seba Colin, "vyhral som."

Pokrútim hlavou a s rovnakou túžbou po vzduchu mu protirečím: "Výhra podvodom sa nedá považovať za výhru."

"V láske a vojne je všetko dovolené."

Stuhnem a opriem sa o auto, aby som nestratila rovnováhu. V láske a vojne je všetko dovolené. Ako myslíš, Colin.

Je prekvapivo ľahké otočiť sa k nemu a perami nájsť tie jeho. Jeho ústa sú teplé a mäkké, jeho bozk takisto. Neviem, či chce protestovať, odtisnúť ma od seba, no keď žiadne protesty necítim, rukami mu vojdem do vlasov. Skôr ako stihnem prehĺbiť bozk, niečo zacítim. Tabak. Jeho ústa... tabak. Nie.

Ledva sa od neho odtiahnem, vlepím mu facku. Takú, čo zabolí oboch. Colinove oči sú doširoka otvorené, ruku si automaticky priloží k lícu. Padá na nás dážď a ja som tomu rada, lebo neuvidí moje slzy.

"Idiot!" vykríknem. "Sprostý idiot! Už nikdy, pamätáš? Už nikdy viac! A ty si... Argh! Nenávidím ťa, nenávidím! Povedal si, že už nikdy a ty si..." Zhlboka sa nadýchnem. "Je mi z teba zle," precedím pomedzi zuby a pochybujem, že ma cez hluk z dopadajúcich kvapiek počul. Otočím sa a rozbehnem sa späť do kampusu, do prázdnej izby, ktorá sa za tých pár týždňov stala mojím domovom.

Spadnem na posteľ a plačem. Stále predo mnou plávajú jeho vydesené oči, jeho úsmev, keď mi sľuboval, že už nikdy nebude fajčiť, jeho bozk na líce, keď odchádzal...možno aj vtedy tam ten tabak bol. Možno som bola príliš zaujatá sebou na to, aby som to postrehla. A zrazu to nie je Colin, z koho cítim zmes nikotínu, dymu a tabaku.

Otcova vesta visí v skrini a ja sa pod ňou schovávam pred Richelle. Hráme schovávačku. O chvíľu však smrad začne byť neznesiteľný. Snažím sa dostať von, no dvere skrine sa zasekli a nech sa na ne hádžem s akoukoľvek silou, nedokážem ich otvoriť. "Richelle! Mami!" kričím, no nikto neprichádza. Viečka mi pomaly klesajú a ja spadnem na drevené dno. Všetko, čo v tej chvíli cítim je cigaretový dym a mamina voňavka. Sú to posledné veci čo cítim predtým, než stratím vedomie.

'Čo sa deje, Richelle,' pýtam sa, keď sa raz vrátim zo školy. 'Prečo plačeš? Prečo plače Olivia, stalo sa jej niečo? Je Joe v poriadku? Kde je Syd? Kde je mama a otec, Richelle? Kde je mama a otec? Prečo plačeš? Neplač! Neplač, Richelle a povedz mi, kde je mama a otec! Richelle! Olivia, povedz niečo! Mami! Oci? Kde sú?!'

S trhnutím sa zobudím. Pramienky vlasov mokrých od dažďa mám prilepené na tvári, rovnako ako oblečenie. Prezlečiem sa a učešem. Vypláchnem si ústa. Raz, dvakrát. Hoc som použila takmer celú ústnu vodu, tá horká, trošku štipľavá chuť tam zostáva.

Colin Rowell ✔Where stories live. Discover now