Colin Rowell ✔

25. kapitola

Položím na stôl misu plnú zemiakovej kaše s hráškom a sadnem si vedľa Sydney. Oproti mne sedí Nick s Oliviou, po jej druhej strane je Joe. Buck, Richelle a Lou sedia za vrchmi stola. Keď je na ňom všetko jedlo, dokonca aj dozlatista opečený moriak, Richelle sa postaví a špičkou noža jemne zacinká o pohár. Tiché rozhovory ustanú a všetci jej venujú pozornosť.

"Som rada, že ste všetci prijali naše pozvanie a rozhodli sa stráviť Vďakyvzdanie s nami," usmieva sa na všetkých. "Dúfam, že vám bude jedlo chutiť a že sa tu takto znova zídeme aj na Štedrý večer." Na okamih sa odmlčí. "Ja osobne by som sa chcela poďakovať za rodinu a priateľov a za ľudí, ktorí pomáhajú z čistej dobroty srdca. Vážme si ich, lebo my sami na to niekedy zabúdame."

Sledujem moju najstaršiu sestru a spomeniem si na deň, keď sme spolu tancovali a na muža s červenými ružami, ktorý ju oslovoval 'Chelle'. Zaujímalo by ma, s kým je teraz; či sedí sám doma nad studenou pizzou, alebo sa naozaj volá Stewart a má ženu, čo si kupuje šaty v malých butikoch a na stole majú okrem sviečok a jedla aj kyticu ruží v kryštálovej váze, ktorú dostali ako svadobný dar. Predstavujem si ako aj on s plným pohárom v ruke ďakuje za rodinu a priateľov, mysliac na Richelle. Podľa pohľadu, ktorý moja sestra upiera do prázdna usúdim, že určite nemyslí na Bucka, ktorý si práve nechtom ukazováka čistí zuby.

Keď si Richelle sadne, stále so zasneným výrazom na nádhernej tvári, postaví sa Joe.

"Ďakujem za veci, čo som sa naučil a za ponaučenia, ktoré som získal v každodennom živote."

A takto to pokračovalo.

Olivia: "Za všetky choroby a zranenia, čo sme prekonali."

Nick: "Za ľudí, ktorí nám počas nich pomáhali."

Buck: "Za všetky dary, čo sme dostali."

Na rade som ja. Všetci na mňa upierajú nervózne pohľady a ja vstanem a prinútim sa k slovám. "Za sebapoznanie," poviem. Sadnem si a šťuchnem Sydney, aby rýchlo pokračovala a prerušila tak trápne ticho, ktoré po mojom poďakovaní nastalo. Tá sa postaví a pohľadom sa zabodne do Joea.

"Ja ďakujem za odvahu, za statočnosť a za všetky vlastnosti, ktoré nás posúvajú vpred," povie stroho a sadne si. Chvíľu sa miestnosťou rozlieha len ticho prerušované Lou, ktorá búcha vidličkou o tanier. Richelle jej ju nakoniec zoberie a nahodí široký falošný úsmev.

"Tak dobrú chuť!"

***

Dnešný deň bol zvláštny. Dosť. Až ležiac na tvrdom matraci mojej postele v kampuse si uvedomím, že každý z mojej rodiny, každý kto bol na tej večeri, si za tých pár týždňov prežil svoje. Olivia a Nick sa pod stolom držali za ruky, Sydney Joea prepaľovala pohľadom, ktorému sa on snažil všemožne vyhnúť. Richelle ten svoj zase upierala do taniera, ignorujúc svoje okolie. Buck si nič nevšimol.

A ja? Najhoršie na tom všetkom bolo, že ja som nemala na koho upierať tie veľavýznamné pohľady, nemala som komu zvierať ruku pod stolom, nemala som pred kým skrývať svoje pocity. A možno to bude znieť divne, no prvýkrát za celý môj doterajší život, mi niekto taký naozaj chýbal.

Pretočím sa na bok a pri pohľade na Ruth zahĺbenú do písania esemesiek sa usmejem. Je jednou z tých šťastných. Odkedy som ju videla v knižnici s tým čiernovlasým chlapcom, začala som si u nej všímať typické dievčenské prejavy zaľúbenosti. Keď sme spolu šli do knižnice, stále sa nedočkavo obzerala, akoby čakala, že jej priateľ sa zjaví za mahagónovou policou, akoby to chcela. Keď si do izby doniesla pre ňu typickú krabičku šalátu, zjedla len pár zelených listov a rajčinu a potom ho odložila a znova si začala s niekým vypisovať. Na tvár sa jej vkradol šťastný úsmev, ktorý prezrádzal, že keby som pri nej nebola, asi by začala pišťať a váľať sa po posteli ako malé dievča, ktoré konečne dostalo princeznovské šaty, ktoré sa jej na návšteve Disneylandu tak zapáčili. Nemohla som si pomôcť; pri pohľade na ňu som v duchu akosi ďakovala Bohu, že existuje láska.