Colin Rowell ✔

14. kapitola

"Takže Joe je tvoj švagor?" pýta sa Colin.

"Nie, nepochopil si to. Buck je môj švagor a Joe mohol byť mojím švagrom, keby sa s Oliviou nerozišli," vysvetľujem mu trpezlivo a do úst si hodím ďalší popcorn.

"Počkaj, on nechodí so Sydney?" nechápavo zvraští obočie.

"Nie!" vyprsknem. "Prečo si to prosím ťa myslíš?"

Pokrčí plecami. "To ako sa na seba pozerali... Takto sa na seba nepozerajú švagor a švagriná čo vlastne vôbec nie sú švagor a švagriná."

Zamyslím sa nad tým. Sydney... bola vždy zvláštna osôbka. Tak trochu vyberavá a náročná, no pokiaľ vás miluje vedzte, že milovaným zostanete. Ale Sydney a Joe...? Ach, je toho na mňa priveľa.

Je nedeľa a keďže som Colinovi včera sľúbila, že s ním pôjdem do kina, dnes ma od obeda neustále prenasledoval a pýtal sa, kedy mi to vyhovuje. Bolo tak rozkošne otravné. (Viac to otravné.)

Film sa už skončil a keďže nám zostala ešte asi polovica popcornu, prechádzame sa po nákupnom stredisku vedľa kina a postupne ho vyjedáme.

"Hm," začnem s plnými ústami, "to je jedno. Nabudúce si to budem viac všímať. Ale čo som sa chcela spýtať teba," namierim naňho ukazovák, "je, no, Sydney mi vravela, že jej niekoho hrozne pripomínaš... a tak mi napadlo, že či ste sa vy dvaja už náhodou nestretli."

Colin sa zaškerí. "Mladšia verzia teba? To by som si pamätal."

Odujem spodnú peru. "Tak bacha, také podobné si zas nie sme."

Colin sa rozosmeje. "Že nie? Všetky ste rovnaké! Všetky okrem ryšavky Richelle máte blonďavé vlasy, rovnaké oči, tváre, úsmevy... Je to ako... ako ôsmy div sveta, Clarkeová."

"Sám si ôsmy div sveta," vyplazím naňho jazyk.

Colin sa namiesto odpovede znova uškrnie. Práve kráčame nákupnou pasážou a ako si tak nezaujato prezerám výklady obchodov zbadám, že z jedného z nich vyjde Ruth s dvoma ďalšími babami, ktoré som v živote nevidela. Keď nás zbadajú, začnú si niečo šepkať a chichotať sa; pravdaže všetky okrem Ruth, ktorá moju ruku v popcorne prepaľuje neidentifikovateľným pohľadom. Potom si všimne, že sa na ňu dívam a odvráti sa.

"Kto to je?" šťuchne ma Colin, keď si všimne kam sa pozerám.

"Moja spolubývajúca."

"A tie dve?"

Pokrútim hlavou. "Neviem. No nepáči sa mi, ako sa na nás pozerajú. Poďme už."

Colin si cez moje rameno prehodí ruku. "Ty si tu šéf," povie a namierime si to k východu.

***

Emma nás nevezie na žiadne konkrétne miesto a svieži vzduch naráža do našich tvárí cez spustené okienka. Colin si popiskuje melódiu piesne, ktorá práve ide v rádiu a ja si nemôžem pomôcť, celý čas sa usmievam.

Keď Colin zbadá môj úsmev, opätuje mi ho. "Dnes je nádherne."

Má pravdu; počasie je na začiatok septembra prekvapivo príjemné, slnko sa leskne na Emminej kapote. Okolo nás už nie je mesto, Atlanta žiari asi kilometer za nami.

"To teda je," poviem a zatvorím oči, aby som si plne vychutnala slnečné lúče.

Chvíľu je ticho, do ktorého vstupuje len zvuk motora a hlas speváka The Killers.

"Rozpusť si vlasy," vyhŕkne z Colina.

"Čože?" otočím sa k nemu.

"Rozpusť si vlasy," povie s naliehavýn podtónom, no pohľad neodtŕha od cesty.

Stále nechápajúc sa natiahnem po gumičku, ktorá mi zväzuje vlasy a potiahnem. Moje vlasy nie sú husté, ani vlnité a ani zlatisté; keď mi dopadnú na ramená ledva ich cítim, také sú jemné.

Kútikom oka mrknem na Colina, ktorý na mňa rovnako nenápadne hľadí.

"Čo je?" otočím k nemu celú tvár, ani neviem prečo mi myká kútikom úst.

Colin sa zahľadí pred seba a zovrie volant pevnejšie. "Ale nič."

Netušiac o čo tu ide sa otočím späť ku oknu a nechám prúd vzduchu rozfúkať mi vlasy.

Keď zvyšok cesty hádžem na Colina kradmé pohľady všimnem si, že počas pohmkávania si melódie piesne Something I need mu na tvári hrá slabý, no žiarivý úsmev.