Druhý diel: IX

13 2 0
                                    


Na Althairových ramenách spočinul Korvenov plášť, ktorý ho zahalil pred zimou. Jeho oblečenie totiž pohltil oheň a on teraz zronený kľačal v snehu nahý. No viac než zimu vonku cítil chlad vo svojom vnútri. Mrazivú čiernu dieru, ktorá sa v ňom zväčšovala s každou sekundou, kedy si uvedomoval, že jeho otec je nenávratne preč.
Korven mu priateľsky stisol ramená a primäl ho vstať z krvavého snehu. Mlčky ho odviedol do Mordelainho domu. Tam totiž poloviční niesli Mardana a Althair sa od neho nechcel vzdialiť.
Bezducho sa posadil a dlho sa díval na temnú poloeflku s Auren, ako omývajú Mardanove rany a popáleniny, ako mu čistia tvár a prezliekajú ho. Korven priniesol čisté oblečenie aj pre Althaira a ten sa obliekol, vrátiac priateľovi jeho plášť.
Potom stanul pri otcovi, prichystanom v pohrebnom rubáši, a s povzdychom prehovoril: „Mal som zomrieť s ním.“
Auren i Korvena pri jeho slovách striaslo. Mordelai mu vylepila po líci a zahriakla ho: „Nestačí, že som prišla o neho? To som mala v jednu noc prísť o vás oboch?“
„Spadol na nás horiaci dom! Mal som zomrieť s ním!“ prizvukoval červenovlasý poloelf. „Plamene by otca zabili, keby to nestihla dýka skôr. Pozri sa, ako ho popálili! A ja?“ Zmätene rozhodil rukami a dodal: „Ani sa ma nedotkli.“
Mordelai zlomene vydýchla a posadila sa. V tejto chvíli naozaj nemala náladu riešiť túto otázku, no bola už nastolená a Althair si predsa zaslúžil vysvetlenie. Bola si vedomá toho, že jeho pôvod sa už viac nedá utajiť. Celá dedina bola svedkom toho, ako nezranený vystúpil z plameňov.
Ujala sa preto vysvetľovania: „Althair… Nie je náhoda, že ti oheň neublíži. Nie je náhoda, že máš črty dračieho elfa. Nie je náhoda, že čističi predtým zutekali, keď si sa objavil v lese. Báli sa, že si dračí elf a ako takému ti nemôžu ublížiť… A mali pravdu. Zo strany svojej matky naozaj si dračí elf. Zdedil si ich výzor a očividne aj ohňovzdornú kožu.“
Zamračený Althair sa posadil oproti nej a zamyslene sa uisťoval, či pochopil správne: „Moja matka bola dračia elfka?“
„Nielen bola. Tvoja matka je dračia elfka.“
„Ona žije?“
Namiesto odpovede Mordelai prikývla a pokračovala v rozprávaní: „Ak sa opýtaš tých, ktorí so mnou a s Mardanom prišli na toto miesto ako prví južanskí lovci, tak ti to potvrdia. Povedia ti o zakázanej láske kráľa polovičnej krvi a princeznej dračích elfov, z ktorej si sa narodil ty.“
Althair nevedel, čo si o tom má myslieť. Svoju skutočnú matku považoval za mŕtvu a plne mu ju nahradila Mordelai. Nikdy mu nenapadlo, že je to celé inak. Povedal: „Vždy si mi hovorila, že otec o svoju lásku prišiel.“
„Prišiel,“ pritakala, „boli nútení rozísť sa. Ty si ich veľkým tajomstvom.“
„Prinútení? Kým?“
„Halatirom. Jej snúbencom.“
V tej chvíli do seba zapadli všetky diely skladačky. Althair pochopene vyhŕkol: „Moja matka je cisárovná…?“
Mordelai pokyvovala hlavou. Úkosom pozrela na Auren a pohľadom sa jej ospravedňovala za lži, ktorými pred ňou tutlala toto tajomstvo. Dievčina sa však iba usmiala. Už skôr pochopila pravdu a uvedomovala si tiež, aké je dôležité udržať Althairov pôvod v tajnosti. Pre Mardanovu bezpečnosť i pre Laethiinu. A v neposlednom rade pre Althairovu.
Polovičný dračí elf vstal a narovnal sa. Z jeho kamennej tváre sa nedalo vyčítať, na čo myslí. Preto všetkých prekvapilo, keď sa vyslovil nasledovne: „Ty si moja mama, Mordelai. Si v mojich raných spomienkach, celé detstvo si bola pri mne a si tu so mnou aj teraz, keď navždy odchádza môj otec. Nik iný než ty nemá právo nazývať sa mojou matkou.“
Temná princezná onemela vrelosťou jeho vyjadrenia, ktoré bolo zároveň ľadovým ostrím do srdca Laethie. Althairov postoj voči nej bol nespravodlivý; Mordelai vedela, že cisárovná svojho prvorodeného syna miluje. Zároveň však chápala aj Althairov pohľad; nie Laethia, ale ona s ním bola od jeho útleho detstva a starala sa oňho ako o vlastného syna.
„A ty si môj syn, Althair,“ riekla dojato, „vy všetci ste moje deti.“ Usmiala sa aj na Auren, ktorú si privinula v náručí, akoby to bolo stále iba malé blonďavé dievčatko.
„Aj ty sa počítaš, ty hlučná vrana,“ oslovila Korvena a pokúsila sa o úsmev, no bol posmutlený okolnosťami, za akých sa zrodil.
„Všetci ste moje deti,“ zašepotala, mysliac nato, že je osudu vďačná za svoje vlastné hviezdne proroctvo. Za proroctvo, ktoré ju síce vzdialilo partnerskej láske, lež privialo jej do života stovky detí a tým stala matkou. Bola vďačná za proroctvo, ktoré kedysi nenávidela.

Všetky karty sú už teda vyložené na stole. Žiadne tajnosti neťažia spoločenstvo polovičných. Posledné tajomstvo, ktoré čaká na svoje odhalenie, je to, čo Halatir urobil: musí sa to dozvedieť Laethia! Ako k tomu dôjde? Určite nie takým pokojným spôsobom, aký bol pôvodne v pláne...

Kráľ polovičnej krviWhere stories live. Discover now