Kráľ polovičnej krvi

XI

Dnes sa dozvedáme, či Laethia s Halatirom stihnú dôjsť včas do dediny polovičných. Má to Mardan ale smolu, že mu už po tretí raz v tomto príbehu ide o život...
Horiacou dedinou preletel šíp. Svoj cieľ našiel v mužovi, ktorý to ani vo sne nečakal. Nikto to nečakal. Nikto okrem strelca.

Kráľ lesných elfov Tanaelor sa zošmykol zo sedla svojho jeleňa a padol na zem. Lauvalskí jazdci sa vôkol neho okamžite zhŕkli.

„Zbláznila si sa?!" zvrieskol Mardan na Mordelai a vytrhol jej z ruky luk, ktorého tetiva ešte brnela od vypusteného šípu. Nevnímal, čo mu Mordelai odvetila, lebo do uší sa mu doniesol pokrik lauvalských jazdcov: „Zabili kráľa! Kráľ Tanaelor je mŕtvy!"

Mardan zbledol a vydesene pozrel na Mordelai. V mysli mu narastala hrôza z toho, čo Mordelai vykonala a aké následky to môže mať pre ňu, pre polovičných a možno aj pre temných elfov či pre samotného Mezzeiaha... Len tak-tak stihol zareagovať na salvu šípov lauvalskych jazdcov, postaviac im do cesty štít, ktorým ochránil seba i Mordelai.

A do toho všetkého sa ozval nesúhlasný výkrik princeznej Laethie s jej hlasným pristaním, ktoré zopakoval aj Halatir.

Mardan by bol dal ruku do ohňa za to, že ho počuje od zlosti vrčať. To však poloelfa netrápilo pridlho, pretože všetci k nemu prudko obrátili hlavy. On sa znova ochranársky postavil pred Mordelai, ale pre tentoraz to nebolo vôbec dôležité. V tom momente si neuvedomil, čo vidia ostatní a on nie. V tej napätej chvíli nerozumel zhrozenému pohľadu Laethie.

„Zajmite ho!" Bol rozkaz od Halatira, ktorý pretavil zlú situáciu v ešte horšiu a jeho prst bodajúci ani najostreší šíp donútil Mardana pochopiť.

Majú ho za vraha! Stal sa vrahom kráľa Tanaelora!

Mardan nebol schopný čokoľvek namietnuť, čokoľvek povedať, iba sa v tichosti nechal zajať dvojicou lauvalských jazdcov. Jeho myseľ totižto ešte stále spracovávala fakty, tie čo sa udiali a tie, čo boli videné.

„Za usmrtenie jedného z elfských vládcov sa budeš zodpovedať pred cisárom," oznámil Halatir Mardanovi. Zdalo sa, že to hovorí pokojne, ba možno až bezcitne, no v skutočnosti v ňom vrel hnev. Hnev na tohto bezočivého miešanca, ktorý vztiahol ruku na elfského kráľa!

„Halatir!" zahriakla ho Laethia, ale on ju nepustil ku slovu: „Zavraždil kráľa lesných elfov, Laethia! Nehovor mi, že si videla niečo iné."

„Kráľ Tanaelor sa nečinne prizeral genocíde polovičných! Po druhý raz! Napriek cisárovým nariadeniam! Zaslúžil si, čo dostal!" vrieskala piskľavým hlasom Mordelai, no iba Mardan vedel, že to nebolo od zlosti. Laethia jej divoko prikyvovala, lebo s ňou súhlasila. Halatir však nie.

„Tento poloelf nie je cisár, aby rozhodoval o treste za porušenie cisárovho nariadenia. To nie si ani ty," ukázal na Mordelai a potom prísne pozrel na Laethiu, „a zatiaľ ani ty. Bude predvedený pred cisára, ktorý rozhodne o jeho osude."

„Ale to nebol on!" skríkla Mordelai a zatínajúc zuby i päste.

Na jej slová sa však strhol Mardan a varovne sa zadíval na Mordelai. Nemôže jej dovoliť, aby sa priznala. Nemôžu ich predsa zajať oboch! Čo by bolo s polovičnými, keby ich nemal kto viesť? Elfovia sa nebudú pýtať, kto šíp vystrelil, budú mať iba dvoch vinníkov.

„Bol to môj šíp, Mordelai! Môj! Ten, ktorý som vystrelil, aby som zabil kráľa!"

Mordelai mu venovala vyplašený pohľad a hoc chcela, veľmi chcela niečo povedať na jeho obhajobu, vytušila, že v momentálnom hneve okolitých elfov by to nebola správna doba. Preto sa panovačne, tak ako jej to je vlastné, osopila na Laethiu: „Princezná Laethia, poloviční žiadajú o povolenie na vstup do Lauvale a o účasť na Mardanovom súde." Vidiac, že Halatir sa nadychuje, aby ju zamietol, rýchlo dodala: „Chceme sa uistiť, že cisárovi bude vylíčený celý tento incident, vrátane príchodu kráľa Tanaelora, ktorý tomu predchádzal – a o ktorom princ Halatir nevie, pretože pritom nebol. Zárukou pravdivosti výpovede bude slovo princeznej temných elfov."

Mordelai otec naučil, ako hrať na šachovnici vysokej spoločnosti. Vedela, že pokiaľ sa zaručí slovom elfskej princeznej, tak to bude brané naozaj vážne.

Laethia by sa najradšej pod zem prepadla. Nestačila sa čudovať, ako rýchlo sa dokázali veci zmeniť. Ešte pred chvíľou konečne našla spoločnú reč s Halatirom, poloviční mali nový domov a všetko šlo dobre! A zrazu sa to celé pokazilo...

Jej pohľad sa stretol s Mardanovým na chvíľu dlhšiu, než bolo nutné. Tak veľa mu v tom jedinom pohľade chcela povedať: najmä že ju to celé mrzí a že sa bude snažiť urobiť pre neho všetko, čo bude v jej silách. Ktovie, či to Mardan z jej očí vyčítal. Laethia sa to nedozvedela, lebo Halatir ho dal odviesť na cisársky dvor a svojím typickým necitlivým stiskom ju chytil za rameno, zaveliac: „Odchádzame!"

Dnešná časť je krátka a akčná. V nezmenenom tempe sa ponesie aj nasledujúca časť, v ktorej zistíme, čo sa stane s falošne obvineným Mardanom a bude to rozprávanie o dosť dlhšie než dnes. V piatok sa môžete tešiť na cisársky súd a jeho prekvapivý výsledok!