X

16 2 0
                                    


Jedinou cestou, ktorá viedla do údolia, kráčal honosne zdobený kirin. Na jeho chrbte sedel dračí elf, ktorého v tomto údolí nikto nečakal: Halatir. Laethiin brat a snúbenec, následník cisárskeho trónu. Všetci sa pred ním rozostupovali a skláňali pred ním hlavy – a to ako lauvalskí jazdci, tak poloviční aj lesní elfovia pomáhajúci pri stavebných prácach. Niektorí to robili z úcty, niektorí zo strachu. Z hrdo sa nesúceho dračieho elfa sálal rešpekt.

Kirin zastal pri potoku a napil sa vody, len čo z neho Halatir zosadol. Elf sa povýšenecky poobzeral po zoskupení elfov a miešancov.

„Teta Mordelai! Teta Mordelai!" kričala Auren, upaľujúca pred pyšným princom. Vbehla do domu, v ktorom Mordelai, Mardan a Laethia upravovali vnútro, a keďže zakopla o vlastné nohy, prekoprcla sa. „Teta Mordelai! Teta Laethia! Prišiel taký ujo ako si ty!" Ukázala na Laethiu.

Laethia vykukla von a prudko sa zase skryla. Zaškrípala zubami. „Čo ten tu robí..." sykla a pozrúc na spoločníkov, ozrejmila: „Princ Halatir nás poctil svojou návštevou."

Mordelai vyprskla do smiechu, lebo Aurenino pomenovanie „ujo" Halatirovi svedčalo ešte menej, ako keď jej hovorila „teta". „Ujo Halatir," štuchla Mardanovi do ramena a ten sa tiež šťavnato uškrnul.

Laethia sa hrdo vystrela a vyšla za Halatirom. Dvojica s Auren ju nasledovala.

„Laethia." Halatir s úsmevom pozdravil princeznú.

Ona mu úsmev opätovala. „Halatir. Čo tu robíš?" opýtala sa ho hneď.

„Vari nemôžem navštíviť časť ríše, v ktorej sa zdržiava moja najdrahšia sestra?" odpovedal jej otázkou, načo sa ona zapýrila. Poobzerala sa a nahnala okolostojacich do práce, aby na nich iba zvedavo neciveli.

„Vráť sa na dvor, Laethia," pokračoval Halatir, keď sa poloviční i elfovia vrátili k predošlým činnostiam. „Toto miesto nie je pre teba. Nepatríš sem, do posledného údolia lesnej ríše. Patríš na cisársky dvor."

Laethia zavrtela hlavou. „A čo tam? Na dvore sa môžem tak prechádzať a každého zdraviť. Tu sa cítim aspoň trochu užitočná. Dohliadam nato, aby bola splnená vôľa cisára. Môžem k tomu prispieť, priložiť ruku k dielu. Na dvore by som nijako nápomocná nebola, mohla by som sa iba oháňať slovami. Tu sa slová stávajú skutočnosťou. Len sa pozri, čo všetko sme vybudovali za mesiac!"

Rozhodila rukami okolo seba a obzrela sa po domoch. Páčilo sa jej, čo sa tu dialo a najmä to, že k tomu mohla prispieť osobne. Bola na ten kus práce hrdá a nadšenie z nej priam sršalo, keď o tom hovorila.

Zdalo sa však, že Halatir rovnaké nadšenie nezdieľa. Znudene fľochol na chalupy a silene sa usmial. „Toto nie je práca pre princeznú dračích elfov."

Laethia sa naňho zamračila. „Aspoň spoznám časť ríše predtým, než sa stanem cisárovnou. Podľa mňa by sme obaja mali absolvovať cestu po elfských ríšach, aby sme spoznali zeme, ktorým budeme vládnuť."

„Isteže," prikývol Halatir, „ale to sa dá aj bez toho, aby si namiesto po mojom boku žila po boku miešancov."

Princezná zomkla pery a nahnevane rozšírila nozdry ako dračica. Za všetkých tunajších obyvateľov ju urážalo, keď Halatir použil ten hanlivý výraz. „Vieš, že nemám rada to slovo."

„A ja nemám rád, keď ma moja snúbenica ignoruje," šprihol výhražne a silno ju chytil za rameno. „Nevidel som ťa prakticky od našich zásnub. Keď si prišla na súd kráľa Tanaelora, ani si so mnou neprehovorila."

Chvíľu sa okolo nich vznášalo napäté ticho. Laethiin ostrý pohľad odrážal nevôľu, s akou znášala Halatirovo majetnícke zovretie. Potom sa mu vytrhla a s otráveným povzdychom povedala: „O pár dní bude dedina dostavaná. Potom sa vrátim na dvor. Spokojný?"

Kráľ polovičnej krviOnde histórias criam vida. Descubra agora