Eris. Meno, ktoré doslova znamená chaos.
Lyssa Laurent. Žena, ktorú toto meno vystihuje do bodky a do písmena.
Bodaj by to Killian vedel skôr, ako sa s ňou zaplietol. Kto ale mohol čakať, že mu obráti život naruby?
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Polož to, než ti vystrelím mozog mrcha." Povedal som pomedzi zuby.
Stál som v strede chodby so zbraňou priloženou na zadnej časti hlavy ženy, ktorú prvý krát vidím. Nemal som čas si ju prehliadnuť. Pohľad som mal upriamený na Finnovi, ktorý pred ňou kľačal s rukami vo vzduchu. Krv vo mne začala vrieť.
Kútikom oka som si všimol troch mojich mužov, ktorí sa v bolestiach váľali po zemi. Idioti.
"Nenúť ma sa opakovať sa." Prehovoril som, keď som si všimol, že sa ani nepohla.
"Strelíš mňa, strelím jeho." Jej hlas bol vyzývavý. Naozaj si myslí, že niečo môže zmôct?
"Strelíš ho a budeš si želať, aby si bola na jeho mieste ty, keď na teba dostanem svoje ruky."
Jej ramená sa začali triasť a dych sa jej zachytával v hrudi. Najprv som si myslel, že plače. Ona sa ale smiala.
"Nemáš ani najmenšej potuchy čoho som schopná ja." Jej telo sa uvoľnilo a klesla na zem, než som stihol vystreliť. Pravou nohou mi podkopla tie moje a ja som na malú chvíľu necítil zem pod sebou. Nevedel som ani kde sa nachádza.
Rýchlo som ju ale našiel, keď som na ňu tvrdo narazil. Netrvalo mi ale dlho, než som sa spamätal a zdvihol pohľad k žene, ktorej sa do ruky dostala moja zbraň.
Žiarivo zelené oči má prepaľovali pohľadom.
Prečo vyzerá známo? Stretli sme sa už?
Kúsok po kúsku si ma jej očami prehliadla. A ja som spravil to isté. Pomaly som si prezrel jej hladkú tvár s výraznými lícnymi kosťami a plnými perami. Mala jednu z najkrajších tvári, ktoré som kedy videl.
Dlhé vlasy jej padali na ramená a zakrývali časť jej výstrihu. Krivkami sa mohla pýšiť. Veľká hruď, útly pás a široké boky.
Je samozrejmé, že bola atraktívna. Aj slepý by to videl. Avšak, môže byť kľudne aj svätá. Kvôli veciam, ktorých sa dopustila, zomrie.
"Aj keď sa mi páčia muži na kolenách, postav sa." Povedala s úsmevom, ktorý bol tak smrteľný ako aj zbrane v jej oboch rukách.
Postavil som sa, upravujúc si oblek. "Budeš toho ľutovať."
"To som už dneska už počula. Začína to byť ohrané." Ustúpila o pár krokov dozadu, aby mala na mňa a Finna lepší výhľad. "Finn, zlato, bol by si tak milý a povedal mi konečne ako sa odtiaľto dostanem?"
Zlato?
"Vlúpala si sa tu a nevieš cestu von?" Zamračil som sa. "Zdá sa mi, že si hovorila, že si dobrá. Možno som iba zle počul." Mohla ma streliť za moje poznámky, ale nespravila to, na jej tvári sa objavil úsmev.
