Eris. Meno, ktoré doslova znamená chaos.
Lyssa Laurent. Žena, ktorú toto meno vystihuje do bodky a do písmena.
Bodaj by to Killian vedel skôr, ako sa s ňou zaplietol. Kto ale mohol čakať, že mu obráti život naruby?
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
O jedenásť mesiacov neskôr...
"Potrebujem, aby si sa prestala hýbať." Pozrel som sa na Lucy v zrkadle. "Alebo budeš vyzerať ako prvýkrát."
"Nie!" Skričala. "Prepáč, už budem sedieť." Zahryzla si do pery.
"Lucy." Varoval som ju. "Čo sme si hovorili o tom?" Nadvihol som obočím, kým som si z postele, na ktorej som sedel, a pred ktorou na zemi sedela Lucy, a zobral gumičku.
"Žiadne hryzenie do pery, ja viem." Ťažko vydýchla.
"Presne." Zasmial som sa. "Už si hotová." Venoval som jej bozk na vrch hlavy a zdvihol ju na nohy.
Ihneď sa rozbehla ku zrkadlu a otáčala hlavou, aby videla, ako vyzerajú jej vlasy v dvoch zapletených copoch.
"Oveľa lepšie, oci." Priskočila ku mne a pobozkala ma na líce. "Ďakujem." Usmiala sa.
"Samozrejme, princezná. Teraz poďme, než prídeme neskoro." Postavil som sa z postele a natiahol k nej ruku, aby ma za ňu mohla chytiť.
Musím si užívať tieto malé momenty, než vyrastie. Čo sa v poslednej dobe aj deje. Rastie až príliš rýchlo.
Zastavila sa pri dverách, aby pohladkala Odina, a potom sme sa konečne dostali z jej izby.
"Ahoj ujo Kai!" Zakývala môjmu bratovi, keď sme prechádzali okolo neho, keď sme mierili ku vchodovým dverám.
"A kdeže ste sa vybrali?" Postavil sa z gauča a prešiel ku nám. Ruku si položil na Lucyinu hlavu a pokúsil sa jej rozstrapatiť účes, čo sa jej nepáčilo.
"Nie ujo Kai. Zničíš mi copíky." Povedala som smiechom a uštipla ho do ruky.
To je niečo, čo v poslednej dobe robí neskutočne rada. Neviem prečo, a ani sa to nepokúšam pochopiť.
"Ideme za Collinom." Vysvetlil som mu a pozrel sa na hodinky. "A už teraz meškáme, takže musíme ísť. No tak, Lucy, poďme."
Zakývala Kaiovi s úsmevom na tvári a začali sme kráčať preč z domu.
Lucy som posadil na zadné sedačky a sám nasadol do auta. Naštartoval som a vyšiel z príjazdovej cesty. Zamierili sme priamo do mesta, a ani nie o pol hodiny sme boli pred Collinovými dverami.
"Pozrime sa, kto sa rozhodol ukázať." Zohol sa k Lucy, natiahol k nej ruku a vtedy sa pozdravili tajným podaním rúk, čo predstavovalo Lucy skákajúc a otáčajúc sa.
"Nevedela sa ťa dočkať." Zasmial som sa.
"A čo si čakal? Deti ma majú radi. Prečo nejdeš dnu, Lucy?" Uhol sa jej z cesty, aby mohla prejsť a ona sa okolo neho rýchlo prešmykla. "Ostávaš? Znova?" Nadvihol obočím, keď videl, že som si chcel sadnúť do čakárne.
