Eris. Meno, ktoré doslova znamená chaos.
Lyssa Laurent. Žena, ktorú toto meno vystihuje do bodky a do písmena.
Bodaj by to Killian vedel skôr, ako sa s ňou zaplietol. Kto ale mohol čakať, že mu obráti život naruby?
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Všetko v poriadku?" Zdvihol ku mne pohľad Killian, keď som sa posadila naproti na sedačku.
"Lucy zaspala." Čo prekvapivo netrvalo dlho. Čakala som, že v lietadle sa jej nebude páčiť, ale to nie je ten prípad.
"Takže je teraz čas, aby sme porozprávali." Zatvoril laptop pred sebou.
"O čom?" Nadvihla som obočím.
"O budúcnosti."
"Chápem, nechceš Lucy vo svojom dome. Ale prosím ťa, aspoň na chvíľu. V Luninom byte by bola vo väčšom nebezpečí. Ty máš ochranku...."
"O čom to hovoríš?" Prerušil ma. "Nemám žiadny problém s tým, aby Lucy ostala pri mne." Zamračil sa. "Ja som hovoril o plánoch s vedením."
"Oh." Ostala som na chvíľu zaskočená. "No teraz musím skontaktovať pár ľudí, ktorí mi pomôžu s polohou celého vedenia. A potom po nich pôjdem."
"To nie je tak celkovo plán. Máš nejaký, že?"
"Áno, samozrejme, ale nechcem ho rozoberať teraz." Možno preto, lebo moje plány sa zmenili, keďže sa s nami vracia Lucy.
"Dobre." Z vrecka vybral papier a zo stola pred ním zobral pero. Vyzeralo to, že niečo preškrtol. Nemala som tú šancu vidieť čo sa nachádza na papieri.
"Čo je to?" Nahla som sa mierne zo sedačky, ale ani to mi nepomohlo.
"Adoptovala si dieťa. Nie to to isté, ako pes, ale je to to najbližšie, k čomu sa asi dostaneme."
"Nepamätám si, že by som niečo vypila, takže pokiaľ nehovoríš nejaké hlúposti, vysvetli to. Nechápem ani jednému slovu, ktoré si povedal. Aký pes?" Natiahla som sa pre papier v jeho rukách ale než som ho chytila, strhol ho k sebe.
"Nie. Toto je iba pre moje oči." Zasmial sa a zložil papier naspäť do vrecka.
"Oh môj bože. Sú to veci, ktoré som ti povedala, keď som umierala?" Nepotrebovala som, aby odpovedal. Jeho tvár hovorila za všetko. "Ty si z toho spravil list? Čo tam dopekla je!" Vyskočila som zo sedačky a prešla okolo malého stola, kým som nestála vedľa neho.
Natiahla som sa ku jeho vrecku, ale z nejakého dôvodu sa celé lietadlo myklo a moja ruka skončila priamo na jeho rozkroku.
"To nie ten list." Zasmial sa Killian. "Lyssa." V jeho hlase bolo mierne varovanie. Možno je to kvôli tomu, že ruku mám stále na jeho rozkroku, čo je buď nepríjemné alebo sa mu to páči až príliš.
"Áno, Killy?" Ťažko som prehltla, ale ruku nechala na mieste.
"Oh Lucy, už si vstala." Pri jeho slovách som sa ihneď stiahla ruku k sebe a narovnala sa.
Keď som sa pozrela tam, kam sa pred chvíľou pozeral Killian, nikto tam nestál. Vedľa mňa som započula jeho tlmený smiech.
"Idiot." Natiahla som k nemu päsť, ktorou som ho chcela trafiť do ramena, ale zachytil moju ruku tesne pred tým, ako som sa ho dotkla, a stiahol ma na sedačku za ním.
