Návšteva

1.6K 122 4
                                    

"Nechajte nás

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

"Nechajte nás." Započula som hrubý hlas od dverí. Nemusela som sa ani pozrieť, aby som vedela, komu patrí.

Doktorka, ktorá ošetrovala moje rany na tvári, položila všetko na bok a odišla z miestnosti.

Neopovážila som sa zdvihnúť pohľad od zeme, aj keď som započula, ako sa ku mne blížil.

Na miesto, kde som sa doteraz pozerala, sa zjavil pár topánok, a tak som zatvorila oči. Onedlho som ucítila jeho ruku na mojej brade, ktorú mi pomaly nadvihol. Opatrne som otvorila oči a pozerala sa mu priamo do tváre, kým si prezeral moje zranenia.

"Bola si hlavou témou na dnešnej schôdzi." Charles prehovoril. "Chceš vedieť čo hovorili?" Pýtal sa, ale nečakal na moju odpoveď. "Že si slabá. Že tu nepatríš. Niektorý sa dokonca smiali, keď som im povedal, že si tu zaslúžiš byť." Odfrkol si. "Povedali, že som hlupák, keď si niečo také myslím. Myslíš si, že som hlupák?"

"Nie."

"Tak prečo si niekoho nechala ťa zbiť? Si dostatočne múdra, aby si vedela, že náznaky slabosti ťa tu môžu zabiť. Spravila si to kvôli nejakému dôvodu. Povedz mi ten dôvod, Eris." S kľudným hlasom povedal.

"Bol to test." Ihneď ako som to povedala, sa mu na tvári objavil úsmev.

"Prečo si to myslíš?"

"Keď som mierila na tréning, Tyche, to dievča, ktoré ma napadlo, sa rozprávalo s madam Adou na chodbe. Obe stíchli, keď som okolo nich prešla. Najprv na tréning prišla Tyche, a po pár minútach madam Ada. Tyche vyvolala bitku z ničoho nič a madam Ada sa iba prizerala. Chceli vedieť či poruším pravidlá a nechám sa ovládnuť emóciami." S každým slovom, ktoré mi vychádzalo z úst som si bola istejšia, že mám pravdu. Charles sa na mňa pozeral s obdivom.

"Ešte niečo." Zasmial sa.

"Prešla som?"

"Tentokrát si prvá." Pyšne nadvihol hlavu. "A môžem sa staviť, že aj tá najmladšia, ktorá kedy prešla. Nie je na tebe nič slabé." Pomaly mi zložil ruku z tváre a obe si spojil za chrbtom. "Si tu iba rok a vedenie vie tvoje meno. To nie je zvyčajné. Pokračuj takto, a dostaneš sa ďaleko."

Na mojej tvári sa zjavil úsmev z jeho slov. Nezaujímalo ma, že ma bolela celá tvár a telo. Prešla som testom a Charles je na mňa pyšný. To je všetko, čo som si mohla priať.

*

Pokúšala som znova zaspať, keď ma prerušil zvonček. Trvalo mi dvadsať minút sa dostať z kúpeľne, keď som potrebovala ísť na záchod. Radšej ani nebudem spomínať ako dlho som tam kráčala.

Nech to je ktokoľvek, má smolu. Nejdem vstávať. Bez šance.

Zatvárajúc oči a mysliac si, že ktokoľvek to bol je preč, som započula kľúč a otváranie dverí.

His assassin #1 ✔️Where stories live. Discover now