Eris. Meno, ktoré doslova znamená chaos.
Lyssa Laurent. Žena, ktorú toto meno vystihuje do bodky a do písmena.
Bodaj by to Killian vedel skôr, ako sa s ňou zaplietol. Kto ale mohol čakať, že mu obráti život naruby?
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Nemám tucha koho si najal, aby dal dokopy tú zložku, ale mal by ti vrátiť peniaze." S pohľadom v zložke, ktorú som držala v ruke, som vtrhla do Killianovej pracovne. "Viac som sa dozvedela od Luny ako z tohto." Vošla som o niečo viac do miestnosti, stále pozerajúc sa do papierov.
Svoj pohľad som zdvihla až vtedy, keď som započula odkašľanie.
Killian sedel na svojom mieste a prepaľoval ma pohľadom. Až keď som premiestnila pohľad na chlapa oproti nemu som pochopila jeho uvítanie.
Asi som mala zaklopať.
"Eris. Simon." Ukázal na chlapa pred sebou. "Simon. Eris." Ukázal na mňa a ťažko vydýchol.
"Už sme sa stretli." Povedal Simon.
"Oh áno." Usmiala som sa. "Vtedy som ale nevedela to, čo viem teraz."
"Eris." V Killianovom hlase bolo varovanie.
Nezabudla som na to, čo povedal Abraham. Killian to možno nechal tak, ale mne sa na ňom niečo nepáči.
"Robím si srandu." Nerobím.
"Vyprevadím ťa Simon. Stretneme sa niekedy inokedy."
"Samozrejme." Povedal s falošným úsmevom.
Killian sa postavil a začal kráčať ku dverám. Prešiel okolo mňa a venoval mi nepekný pohľad. Simon sa zdvihol tesne za ním, ale skôr ako vyšiel z miestnosti som ho zastavila.
"Viem aký typ človeka si." Udržiavala som s ním očný kontakt.
"A ja presne viem kto si ty." Naklonil sa k môjmu uchu. "Drž sa ďalej od tejto rodiny." Prešmykol sa okolo mňa a nasledoval Killiana.
Hádam, že asi nebudeme BFF.
"Nabudúce zaklop." Killian sa konečne vrátil a zatvoril za sebou dvere.
Ja som si už našla miesto oproti jeho a vyložila si nohy na stôl.
"Nabudúce dvíhaj telefón." Odfrkla som si. Dnešné ráno som mu volala päťkrát. Ani raz mi to nedzvihol.
Posadil sa naproti mne a pohľad neodtrhol od mojich nôh na stole. Nič nepovedal, ale stačilo mi to, aby som si tie nohy dala dolu.
"Prišla si mi odstrašiť návštevu, zašpiniť stôl, sťažovať sa na mojich ľudí alebo je tu aj niečo iné?"
"Tak za prvé, nikoho som neodstrašila, odišiel dobrovoľne. Za druhé, stôl je očividne čistý." Ukázala som na miesto, kde som mala nohy. Nebola tam ani smietka. "Za tretie, nesťažujem sa na tvojich ľudí, iba ti radím. A za štvrté prišla som kvôli tomuto." Hodila som mu na stôl fotku, ktorú som vybrala zo zložky. Je to tá istá, o ktorej mi povedala Luna.
