Eris. Meno, ktoré doslova znamená chaos.
Lyssa Laurent. Žena, ktorú toto meno vystihuje do bodky a do písmena.
Bodaj by to Killian vedel skôr, ako sa s ňou zaplietol. Kto ale mohol čakať, že mu obráti život naruby?
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Takže čo sme sa naučili?" Podala mi pohár vody Lyssa.
"Až príliš si užívaš moje utrpenie." Zobral som pohár a napil sa.
Cítim sa, ako keby mi išla vybuchnúť hlava. Toto je dôvod prečo nepijem. Neviem čo ma to vôbec napadlo.
"To máš za to, že som sa o teba celý deň bála. Mohol si mi aspoň napísať." Chcela sa posadiť vedľa mňa na posteľ, ale ja som ju zachytil za ruku a stiahol k sebe. Obkročmo som si ju na seba posadil. "Nie si v stave, aby sme teraz spolu...."
"Ale môžeme tu aspoň takto sedieť." Prerušil som ju. "Aj toto mi stačí."
"Naozaj?" Usmiala sa a prstami mi prešla cez vlasy. "Chcela som ti dať hlavu, ale čokoľvek povieš."
"Môžem to zobrať naspäť?"
"Bohužiaľ nie." Zasmiala sa. "To máš za to, že mi skáčeš do reči, Killy. Je čas, aby si sa to naučil prestať robiť."
"Zapíšem si to." Zapozeral som sa do jej očí a na chvíľu sa v nich stratil. Tie nádherné zelené oči mi zmenili celý život. Ako sa to stalo?
"Naozaj som sa bála, keď si sa neozýval." Prešla mi rukou po líci. "A potom volal ten barman a..."
"Barman?" Prerušil som ju. "Bol príťažlivý?"
"Si vtipný." Udrela ma do hrude. "A znova si ma prerušil."
"Prepáč. Už sa to nestane."
"Z nejakého dôvodu ti neverím." Zasmiala sa. "Čím to tak bude?"
"Netuším." Naklonil som sa k nej a pobozkal ju s úsmevom na perách. "Koľko je hodín?" Odtiahol som sa po chvíli.
"Za chvíľu bude obed. Ak sa ale necítiš byť zatvorený v jedálni s tvojou hlasnou rodinou, donesiem ti jedlo hore."
"Čím som si ťa zaslúžil?" Znova som ju pobozkal.
"Sľúbil si mi orgazmy." Zasmiala sa.
*****
Ani si neviem ako tento deň rýchlo prebehol. Jednu sekundu bolo ráno, ktoré som trávil s Lyssou a zrazu je už večer, a ja som zatvorený v pracovni.
"Áno?" Zdvihol som hlavu od stola, keď niekto vošiel do pracovne a povedal moje meno. "Kai. Všetko v poriadku?"
"Mal by si sa porozprávať s Finnom." Videl som na jeho výraze, že niečo je zle.
"Stalo sa niečo?" Postavil som sa od stola a zamieril k nemu.
"Je v záhrade. Choď za ním."
Neváhal som a prešiel okolo Kaia rovno do chodby a zamieril cez zadný vchod do záhrady.
"Finn?" Otvoril som dvere a môj pohľad padol na schody, kde sedel. Ani sa na mňa neotočil, aj keď viem, že ma počul.
Podišiel som bližšie k nemu a sadol si vedľa neho na schod. Pozeral sa niekde do diaľky, ako keby ani nevnímal, že tu som. To sa ale zmenilo, keď prehovoril.
