Eris. Meno, ktoré doslova znamená chaos.
Lyssa Laurent. Žena, ktorú toto meno vystihuje do bodky a do písmena.
Bodaj by to Killian vedel skôr, ako sa s ňou zaplietol. Kto ale mohol čakať, že mu obráti život naruby?
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Je šesť hodín ráno. To vôbec nespíš?" Pozrela som sa na už znudeného Killiana. "Jasné, poď dnu." Odfrkla som si, keď okolo mňa prešiel do bytu.
Neviem ako dlho zvonil, ale keď som započula zvonček už po piatykrát, zdvihla som sa z gauča a išla otvoriť dvere.
Mala som ich nechať zatvorené a vypnúť zvonček.
"Čo tu robíš?" Nasledovala som Killiana, keď kráčal do obývačky.
Keď som prešla cez dvere, takmer som to schytala malou krabičkou rovno do hlavy. Našťastie som ju zachytila.
"Jasné, nedávaj mi varovanie. Na čo, že?" Je tu päť sekúnd a už ho mám plné zuby.
Prezrela som si krabičku v ruke. Bol to mobil.
"Potrebujeme spôsob, akým sa môžeme skontaktovať, bez toho, aby som chodil do mesta každých päť minút." Konečne povedal.
"Som nadšená." Falošne som sa usmiala a hodila krabičku na stôl. Prešmykla som sa okolo neho a zamierila do kuchyne.
Vstala som pred piatimi minútami a cítim sa, ako keby som nemala vodu niekoľko týždňov. Cez suché hrdlo sa mi ťažko prehĺtavalo.
"Očakávam, že svoju prácu odvedieš a donesieš mi toho, kto je zodpovedný za útoky na moju rodinu."
Nemôže proste odísť? Na toto som ešte neprebudená.
"Jasné. Jasné." Do pohára som si napustila vodu a vypila ju na ex, čo bola chyba. Nikdy, opakujem nikdy, nepite veľa vody, keď ste smädný.
"Cena je tá istá, tridsaťtisíc." Dodal.
"No jasné." Odfrkla som si a otočila sa naňho. Zmätene sa na mňa pozeral. "Šesťdesiat tisíc." Navrhla som.
Už raz som si pýtala málo, nespravím tú istú chyby dvakrát.
"Štyridsať."
"Šesťdesiat päť." Pridala som o niečo. Možno ak dám vysokú cenu, nechá ma na pokoji.
"Fajn, šesťdesiat." Povedal pomedzi zuby.
"Hmmm." Zamyslela som sa. "Sedemdesiat." Ruky som si bezstarostne preložila na prsiach.
"Osemdesiat a sklapneš."
Hádajte kto práve vyhral.
"Platí." Natiahla som k nemu ruku, ale on si ju iba prezrel. Idiot. Stiahla som si ju naspäť k sebe a oprela sa zadkom o kuchynskú linku. "Ešte niečo?" Nadvihla som obočím.
"O siedmej buď pri mne. Žiadne námietky." Povedal posledné, než sa otočila a začal kráčať preč.
To mal vždy taký pekný zadok?
Nie. Prestaň Eris. Sústreď sa.
*****
"Je tu niekto?" Vošla som do chodby a rozhliadla sa.
