Eris. Meno, ktoré doslova znamená chaos.
Lyssa Laurent. Žena, ktorú toto meno vystihuje do bodky a do písmena.
Bodaj by to Killian vedel skôr, ako sa s ňou zaplietol. Kto ale mohol čakať, že mu obráti život naruby?
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Moja hlava ma ubíjala.
Bolo pre mňa ťažké otvoriť oči, nie to ešte sa pohnúť.
Neviem si spomenúť ako som sa dostala do postele, ale ani ma to moc nezaujíma.
Počula som hlasy, ktoré sa zdali byť blízko, ale nerozumela som ani slovu. Čím dlhšie som sa spamätávala, tým hlasnejšie tieto hlasy boli. Neviem kto to je, ale mohol by sa ísť rozprávať niekde inde, pretože mi vybuchne hlava.
"Neviem vám s istotou povedať čo to je. Nič také som ešte nevidel. Musí to byť nejaká umelo vytvorená látka určená priamo na toto. Rád by som vám pomohol, ale toto je nad moje sily." Konečne som rozpoznala slová a hlas, ktorý patril doktorovi, ktorý ma už raz ošetroval.
"Nemôžete nejako spomaliť tie účinky, aby sme mali viacej času na nájdenie protilátky." Ďalší hrubý hlas, ktorý som ale poznala už lepšie. Killian.
"Všetko, čo jej môžem dať, na nás vypáli naspäť a iba jej to ublíži. Mrzí ma to. Môžem sa snažiť nájsť niečo, ale kým by som sa dostal k nejakému výsledku...bolo by neskoro."
"Koľko času jej ostáva?"
"Odhadom..."
"Dostatočne veľa na to, aby som vám obom zatvorila ústa a prinútila vás byť ticho." Prerušila som ich, a tým sa strhli ich pohľady na mňa.
Pomaly som sa podoprela rukami a oprela sa chrbtom o čelo postele. Mám pocit, že som si minula všetku silu, ktorá mi ostala iba na toto.
"Pokúsim sa niečo nájsť." Povedal doktor, ktorý ihneď vyšiel z izby aj so svojim čiernym kufríkom.
"Čo si myslela?" Premiestnila som pohľad na Killiana, ktorý sa na mňa sklamane pozeral.
"Ak rozmýšľaš nad tým, že mi dáš prednášku, nechaj si ju. Viem presne čo chceš povedať."
"Nevieš." Tvrdo povedal. "Nemôžem tomu uveriť." Odfrkol si. "Neviem kto je viac sprostý. Ty, ktorá si nikomu nepovedala, že umieraš. Alebo ja, idiot, ktorý som si myslel, že si mi verila dostatočne na to, aby si sa mi s niečím takým zverila." V jeho hlase bolo taktiež počuť bolesť. "Mám pocit, že ja." Začal cúvať, až dokým sa neotočil a nevyšiel z dverí, nechávajúc ich dokorán otvorené.
Tak to išlo ľahko.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
