Eris. Meno, ktoré doslova znamená chaos.
Lyssa Laurent. Žena, ktorú toto meno vystihuje do bodky a do písmena.
Bodaj by to Killian vedel skôr, ako sa s ňou zaplietol. Kto ale mohol čakať, že mu obráti život naruby?
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Strach.
Je veľa vecí, ktoré sa môžu pod týmto slovom skrývať. Pre každého je to niečo iné.
Strach z určitého druhu zvierat, výšok, smrti, stráty niekoho na kom nám záleží, vystupovanie pred veľa ľuďmi, odmietnutia. Strach z toho, že nás budú ľudia súdiť.
Každý je iný a má strach z niečoho iného.
A ja? Z čoho mám strach ja?
Nákupy.
Nie všeobecne nákupy, ale nákupy, kde Lune prepne v hlave.
To sa deje práve teraz.
"Toto by vyzeralo na tebe úžasne." Podišla ku mne s ďalším kusom látky, tentokrát modrej, a priložila ju ku mne. "Alebo možno nie." Pomaly to vrátila na miesto, z ktorého to zobrala.
"Čo tu vôbec robíme? Nemôžem si obliecť niečo zo svojho oblečenia?"
"Naozaj?" Otočila sa ku mne. "Priniesla si si jednu tašku, v ktorej máš tak tri outfity. Takže nie, nemôžeš si obliecť niečo z tvojho oblečenia." Ruky si preložila na prsiach. "Chceš povedať ešte niečo?" Vyzvala ma.
"Môžeme odísť?"
"Môžeš to zopakovať?" Nadvihla obočím.
Jop, definitívne sa jej začínam báť.
"Modrá nie je moja farba." Nervózne som sa zasmiala.
"To som si myslela."
Prečo sa cítim, ako keby som bola pod papučou? Veď je to predsa len Luna. Neškodná Luna.
Nie je to tak, že mi drží pri hrdle nôž a núti ma tu byť. Aj keď by toho bola asi schopná.
Dobre, priznávam. Mierne sa jej bojím.
Prečo? Možno to je tým, že ma môže v spánku podrezať, ak ma uvidí ešte raz v kuchyni.
Mierne sa odomňa vzdialila, keď chodila od jedného stojanu s vešiakmi na druhý.
Toto je moja šanca na útek.
Mala som naozaj v pláne utiecť. Zbaliť sa a vypadnúť z New Yorku. Ujsť niekde, kde by ma nenašla. Pretože by som si to odskákala, ak by som ju tu nechala.
Aj tak som to ale chcela riskovať. Vtedy som si ale všimla muža.
Stál vo vchodových dverách obchodu, s pohľadom upriameným na Lunu. Nesnažil sa to ani skryť.
Jeho tmavohnedé vlasy, ktoré boli miestami do blond, mu padali do očí. Ihneď som si všimla aký je vysoký a poriadne stavaný. Jeho ostrú sánku zdobilo mierne strnisko a úzke pery mal mierne pootvorené.
Musím povedať, Luna vyzerá ako anjel, ale nemôžete mi nikto povedať, že by sa na ňu niekto neznámy pozeral takto.
Nevšímal si vôbec jeho okolia. Asi tak veľmi, ako si Luna nevšímala jeho. Len sa tam prehrabovala vecmi, čo malo všetku jej pozornosť.
