Starí kamaráti

1.7K 132 13
                                    

"Amira?" Prekvapene som sa pozerala na ženu predo mnou v čiernych krátkych šatách s dlhými rukávmi a krátkymi vlasmi, ktoré jej sedeli

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

"Amira?" Prekvapene som sa pozerala na ženu predo mnou v čiernych krátkych šatách s dlhými rukávmi a krátkymi vlasmi, ktoré jej sedeli. "Čo tu robíš?"

"Ja? Čo tu robíš ty?" S úsmevom ku mne podišla a objala ma. Vtedy som si všimla čo okrem vlasov je na nej iné. "Oh áno." Neprestala sa usmievať, keď si všimla, ako zízam. S jednou rukou si chytila brucho a zdvihla ku mne pohľad. "Čokoľvek si myslíš, si myslíš správne."

"Ideš mať dieťa." Prekvapene som sa na ňu pozerala. Všimla som si taktiež aj jej prsteňu na ruke. "Francesco?" Nadvihla som obočím.

"Áno, s ním." Zasmiala sa. "A nejdem mať dieťa, ale dve." Hrdo povedala.

"Dve?" Mám pocit, že som z toho viac mimo ako ona.

"Dvoch chlapcov, aby som bola presná. Je to splnený sen, ktorý sa ale zmení na nočnú moru, keď zo mňa pôjdu von."

"Gratulujem?" Opatrne som povedala, ešte stále mierne v šoku. Nie je to tak dlho čo sme sa videli naposledy. Keď sa nad tým ale zamyslím, už to bude niečo cez pol roka.

"Ďakujem." Usmiala sa. "Bude toho ale naozaj veľa s týmito dvomi na ceste, Em a ešte aj malým Leom, ktorý sa silou mocou chce už dostať z brucha."

"Naozaj veľa, znie ešte málo podľa toho, čo si mi teraz povedala." Zasmiala som sa.

"Zvládli sme aj horšie. Čo tu ale robíš?" Rozhliadla sa po miestnosti, ako keby hľadala nejaký môj cieľ.

"Som tu s...s mojím..." Nedostala som zo mňa slová, a to Amiru zaviedlo naozaj zlou cestou.

"Oh, ja chápem." Žmurkla na mňa.

"Nie. Nie. Nie je to to, čo si myslíš." Zastavila som ju. "Je môj obchodný partner?" Ani mne sa nezdalo čo hovorím.

Vyzerala, ako keby mi neverila ani pol slova. A popravde, ani ja si neverím.

"Naozaj som nečakala, že ťa tu dneska stretnem. Bála som sa, že to bude ďalšie z Francescových nudných stretnutí." Pretočila očami.

"Francesco je tu?" Rozhliadla som sa po miestnosti, ale nikde som ho nevidela.

"Niekde áno." Nadvihla ramenom a odpila si z pohára, v ktorom dúfam, že má iba vodu.

"Nemal by tu byť s tebou a dávať na teba pozor?" Odvrátila som zrak od jej brucha. Nie je slušné sa na ňu tak pozerať.

"Ale prosím ťa." Odfrkla si. "Konečne mám od neho pokoj. Nevieš si predstaviť ako ma vyčerpáva. Nejdz toto, nepi tamto, daj si niečo zdravé, nemala by si toľko chodiť, cítiš sa v poriadku." Mimikovala ho, a ja som si neodpustila smiech.

"Vyzerá to tak, že sa nenudíš." Pokúšala som sa upokojiť smiech.

"Niekedy mám chuť mu vyškriabať oči alebo odrezať jazyk. Čokoľvek, čo ho prinúti ma nechať chvíľu na pokoji. Vieš si predstaviť, že mi zakázal väčšinu sladkého? Pretože to vraj nie je dobré pre deti, ale čo ja? Prahnem po čokoláde alebo nejakej torte." Zastonala.

His assassin #1 ✔️Where stories live. Discover now