In the power of the mafia

5. - Night trip

Vykradla som sa z izby. Nevedela som spať a prevaľovať sa v posteli sa mi nechcelo. Potichučku som zatvorila dvere, do ticha sa ozvalo len šťuknutie zámky. Chcela som ísť k Stefany, no nakoniec som si to rozmyslela. Aj tak by som ju len rozčúlila a ona v prvom rade potrebuje vychladnúť.

„Alisson?" ozvalo sa šepky a ja som sa prudko zvrtla.

Vanessa stála vo dverách. Podišla som nečujne k nej.

„Prečo nespíš?" opýtala som sa.

„Asi preto, prečo ty." uškrnula sa, „A prepáč, že som sa ťa nezastala, ja len."

„Ty sa na mňa nehneváš?" nadvihla som obočie.

„Nie. Len, bola som zmätená. Stefany to hneď brala vážne a tak to dopadlo." povedala nešťastne.

Vzdychla som: „Však ona vychladne. A to Dylan prišiel za mnou. No a An... proste sme si nejako sadli. Je milá. Len škoda, že pracuje pre mafiu. Ale myslím, že jej môžeme veriť."

„Naozaj?"

Ozvali sa kroky. Vanessa ma rýchlo stiahla do izby a nečujne zatvorila. Ľahla si do posteli a ja som sa skryla do skrine. Fakt super nápad. Bolo tam tak tesne, že som ledva vedela dýchať. Mala som radšej zaliezť do postele. Dnu niekto nazrel a započula som Anin hlas.

„Ja sa pozriem oproti." povedala a odomkla mi izbu. Dopekla.

Dnu vošiel úplne nečujne ako duch ten Anin kolega a porozhliadal sa po izbe. Videla som ako Vanessa tŕpne. Odkedy nás takto kontrolujú? Muž sa pozrel do kúpeľne a následne sa ešte zohol pod posteľ. Ó Bože, ďakujem, že som radšej zvolila skriňu. Vyšiel von a ticho za sebou zatvoril dvere. Vyletela som z izby a namierila si to k dverám.

„Kam ideš?"

„Šššt." povedala som a priložila si ucho k dverám.

„Všetko v poriadku?" opýtal sa muž a kládol dôraz na slová.

„Ale iste." odpovedala An pošepky. Zrejme vedela dobre čítať z pier ak sa sústredila, pretože toto by inak nepočula. Preto vravel tak s dôrazom.

„Tak môžeme ísť." povedal znova dôrazne a potom som počula tiché vzďaľujúce sa kroky.

„Prečo nás kontrolujú? A čo vraveli?"

„An ma kryla, našťastie. Ak by ma šiel skontrolovať ten muž, mala by som problém. A neviem prečo. Ale zistím to." povedala som a stisla kľučku.

„Alisson!" ohlásila ma šeptom Vanessa, ale ja som ju ignorovala. Vyšla som na chodbu a vybrala sa tým smerom, kde kroky pred chvíľou zanikli a potom som započula hlasy. Teraz sa bavili normálne, keďže sme neboli v časti domu, kde sa spí. Vlastne som ani nevedela v akej časti domu som. Vanessa mi bola v pätách, aj keď nevyzerala dva krát nadšene.

Ak chce žiť v nevedomosti, budiš. Ale toto je mafia a všetko čo som o mafii počula nebolo dvakrát pekné.

„Čo keď nás uvidia?"

„Neuvidia."

„Ako si môžeš byť taká istá?"

„Nie som si istá. Len dúfam."

„To si ma potešila." pošepkala mrzuto, no len čo hlasy zosilneli, stíchli sme.

„Prečo ich vlastne kontrolujete? Sú to obyčajné dievčatá." povedal jeden.

„Ženy." opravil ho známy hlas, ktorý patril tomu mužovi, čo bol takmer stále s An.

„Plníme len rozkazy." povedala jednoducho An.