In the power of the mafia

35. - Happy end? No, just a new beginning

Zacítila som ako ma niečie telo jemne privalilo. Usmiala som sa. Následne som zacítila jemné bozky na krku.

„Aj tebe dobré ráno láska."

Jeho pery sa ocitli na mojich: „Ako si sa vyspala?"

„V novej posteli v novom dome?" podpichla som ho.

Usmial sa: „Mhm."

„Nadpriemerne dobre." vtisla som mu pusu na čelo, „A vieš čo by ma potešilo ešte viac?"

„Raňajky?" opýtal sa s lišiackym úsmevom.

„Raňajky." usmiala som sa a pozrela na svojho krásneho snúbenca a do jeho ešte krajších hnedých očí.

Po tom všetkom, po bitke, pohrebe a uzdravení sme potrebovali všetci zmenu, nový začiatok. Teda, možno okrem Josepha. Jeho život ani spôsoby sa nejako špeciálne nezmenili.

Stefany sa presťahovala k Noelovi a jeho sestre do dvojgeneračného rodinného domu. Noel bol dokonca tak láskavý, že vyčlenil Nikovi časť jeho obchodov, ktoré Niko zlúčil so svojimi. Stali sa neoficiálnymi obchodnými partnermi a Niko tak neprišiel o všetok svoj majetok. Po tomto všetkom sme boli predsa len opatrnejší a ochranka sa stala našou menšou súčasťou života. Toho Stefaninho a Noelovho sa stal Bill. Dozeral na Stefaninu dochádzku do školy a jej bezpečnosť. Čoskoro doštuduje a preto postupne plánuje čo bude v budúcnosti robiť. A Noel jej v tom samozrejme ochotne pomáha.

Ešte stále sme sa z Vanessinej smrti a pohrebu akosi nevzchopili, dosť to zasiahlo okrem mňa a Stefany mamu. No zároveň nás to tak trochu zblížilo a nedávno sme navštívili aj otcov hrob. I keď sa to spočiatku nezdalo, teraz som dobre vedela, že si našu úctu zaslúži.

Najviac sa smrť dotkla Dylana. Naozaj ju miloval a ja som ľutovala, že som to predtým akokoľvek spochybňovala. No snažil sa cez to preniesť a my sme ho len podporovali. Dokonca sa sám ponúkol, že mne a Jonathanovi pomôže s prerábkou domu a preto k nám aj teraz často zavíta. Bola som neskutočne vďačná, že sa bratia takto zblížili. Síce to ešte nie je ono, ale ja verím, že sa k tomu dopracujú. Dokonca aj ich otec si pre nich našiel viac pochopenia. Predsa len, v ten deň mohol zaraz prísť o obe deti. A nech už je akýkoľvek, záleží mu na nich.

Ja s Jonathanom sme sa presťahovali do rodinného domu s krásnym pozemkom. Jonathan chcel, aby bol náš dom sčasti aj praktický, pre tie horšie časy, ale zároveň aby sa čo najviac podobal našim predstavám. A plánovanie farieb izieb a vkusu nábytku nemohla byť väčšia zábava. Na naše menšie rozdielne názory doplatila obývačka, ktorá mala steny bordovej a bielej farby, presne do polovice, ale i tak to vyzeralo vkusne s čiernym nábytkom a bielou koženou sedačkou; a Jonathanova podivuhodná skriňa v našej spálni, ktorá bola na kľúčik a ten kľúčik mal len on a strážil si ho ako oko v hlave. Ale úprimne, nejako špeciálne som na obsah skrinky nebola zvedavá, naopak, bohate mi stačilo to krajné tušenie, pretože Jonathanov podivuhodný vkus som poznala viac než dobre. Vlastne som ho aj otestovala.

A síce sme boli s Jonathanom zasnúbení, do svadby sme sa moc nehrnuli. Úprimne, vyhovovalo mi to. Ak sa na to budeme cítiť, tak prečo nie? Máme pred sebou ešte kopu času.

A ako čerešnička na torte, môžem tráviť dosť času aj s An, pretože spolu s Jeremym tvoria veliteľov našej ochranky,no veľa práce nemajú, keďže po Friderickovom útoku sa neodvážil zatiaľ nikto. Takže sa tu skôr ukazujú ako návšteva.

A ako sa vraví, všetko zlé je na niečo dobré. Život je boj a výhra je naučiť sa ho žiť. A ja mám pocit, že pri Jonathanovi vyhrávam každým dňom. Nie je to peniazmi na našich účtoch. To mi príde ako najnepodstatnejšia vec. Je to láskou. Môžeme spolu tráviť celé dni, či už v posteli, pred telkou, v kuchyni, na záhrade alebo v pracovni, nikdy sa jeden druhého nenabažíme. To ani nechcem. Dokonale mi stačí vedomie, že ja som jeho a on môj. Pri srdci ma hrejú myšlienky na naše spoločné chvíľky, ktoré sme zažili, žijeme a budeme žiť. Nič viac mi k šťastiu nechýba. Možno ešte tie bozky, pri ktorých mám pocit, že existujeme len my dvaja. Rovnaké bozky, ako ten, do ktorého sme sa pohrúžili aj teraz. Jednoducho nádhera.

Všetkým drahým čitateľom sa chcem veľmi poďakovať za podporu. Síce začiatok bol zbrklý, uznávam, pretože mne samej sa táto téma začínala ťažko, no časom sa to rozbehlo a ozaj som nečakala takýto úspech :) ani neviete akú radosť mi robíte :3

Dúfam, že sa vám koniec páčil a rovnako dúfam, že i celý príbeh a nezanevriete ani na moje ostatné príbehy a tie, ktoré ešte len prídu :)

Špeciálne ďakujem mojim verným čitateľom, ktorí ma vždy potešili ak za časť zahlasovali :3 :)

(Snáď) sa vidíme pri ďalších príbehoch ;)

Viki :)