In the power of the mafia

29. - Kidnapping

Aké prosté. To len ja som to prehliadla. A vraj mám šiesty zmysel. Tak kam sa teraz podel?

Joseph vyhnal oboch bratov so sebou na nejakú nezmyselnú konferenciu pod zámienkou, aby ostal dom len ochranke, ktorá sa o mňa a Vanessu postará. An vzal so sebou, lebo aj napriek tomu, že ona vravela, že Jospeh nič o nich menšej rebélii nevie, tušil, že ho neuposlúchne v rozkaze. A aj keď pôvodne boli An a Bill v Dylanovom sídle, potom, čo sme sa presunuli do Josephovho, automaticky aj ochranka sa presunula k nemu.

Bill na mňa dohliadal a tajne čakal, kým od Vanessy odídem a keby aj nie, prišiel by si po mňa. No skvele mu to vyšlo. Momentálne ma Vanessa už istotne hľadá, ale nik z ochranky jej neposkytne odpovede, akoby sa po mne zľahla zem. Bill ma mal vylákať pod zámienkou, že Jonathan si pre mňa niečo pripravil. Ak by som bola predvídavejšia, vedela by som usúdiť hneď, že Jonathan nebude po mňa posielať ochranku.

A ten telefonát, ktorý Bill spomínal, prebehol asi potom, ako nás s Jonathanom vyrušil. Samozrejme, že radšej bude chrániť svojich synov, ale tiež som vedela, že mu nestojím za to, aby vymyslel nejaký kompromis. Len ma proste pohodil svorke hladujúcich psov. Aj napriek tomu, že už pár dní hrdo nosím na prste zásnubný prsteň. Idiot.

No stále mi nedochádzalo, odkiaľ vedel Friderick toľko vecí. Na čo čakal, keď o nás a našej lokalite vedel zrejme už dlhšie. Namiesto toho posielal lístky a snažil sa ma kontaktovať. A tu prichádza ďalšia otázka. Prečo mňa?

„Nezdržuj dievča." sykol jeden z mužov, čo ma držali za ramená a ťahali nevedno kam a tým ma aj vytrhol zo zamyslenia.

„Nič nevidím." sykla som späť a naslepo kládla nohu pred nohu. Odrazu sme prudko zastali a nejaké dvere sa otvorili. Vošli sme dnu a prešli pár krokov, keď ma otočili a posadili do akejsi stoličky s opierkami na ruky. Tam mi opaskami priviazali ruky a tak isto mi priviazali nohy o predné nohy stoličky. Dali mi dole z očí šatku a musela som zažmurkať, aby sa mi oči prispôsobili svetlu. Na moje prekvapenie bola miestnosť v dobrom stave. Čakala som, že skončím v akejsi diere. Steny boli obyčajné biele, oproti mne boli dve bordové pohovky a čierna lakovaná polička s alkoholovými fľašami a pohármi. Boli tam aj nízke stolíky a na jednom nich bol popolník. Nemala som rada cigaretový dym. Moja stolička bola pri protiľahlej stene a predo mnou bol akýsi stolík a notebook s reproduktormi. Po mojej lavici bol dlhší stôl s troma stoličkami a troma počítačmi, po mojej ľavici zase akási knihovňa plná spisov. Presne za mnou bola len holá stena. No hneď som pochopila prečo, keď som pri stole oproti mne uvidela kameru s menším stojanom. Nervózne som sa pomrvila. No najviac ma upútal držiak s projektovými papiermi hneď pri knižnici, dosť blízko ku mne, aby som si ho mohla prehliadnuť. No neboli tam žiadne projekty. Bola tam Skoliova pyramída.

Muži ma nechali tak a pohodlne sa usadili na pohovke. Jeden z nich si zapálil cigaretu a ja som ohrnula nosom. Do miestnosti konečne vošiel Friderick a zatvoril za sebou dvere.

„Prečo ja?" hlesla som a táto otázka mi prišla momentálne najrozumnejšia.

„Ty sama dobre vieš. Otec ti nechal tak ako bohatstvo, tak aj skúsenosti a vedomosti." hlesol a pri najbližšom notebooku po mojej pravici niečo rozklikol a zadíval sa na monitor.

„Takže som pre vás potencionálna hrozba?"

„Nie potencionálna. Ty si sama o sebe hrozba." pozrel po mne a vykročil ku mne. Odhrnul mi vlasy z tváre a ja som otočila hlavu na bok, len aby som sa vyhla jeho dotyku.

Zložil ruku a oprel sa o stôl oproti mne.

Znova som očami zablúdila k Skoliovej pyramíde. Na samotnom vrchu bol Friderick, čo mi teda vôbec nesedelo. Prečo, ak bol on vodcom, bol prítomný počas predohry, keď nás u Dylana prepadli? Prečo nás nezabil ale naopak, on sám ušiel aj s kumpánmi?