In the power of the mafia

31. - Sad story

Otočila som sa na bok a rozkašlala sa. Krv čo mi vytiekla z úst len potvrdila moju bolesť.

„Všetkému tomuto sme mohli predísť keby si poslúchala." hlesol Friderick. Tým, že po celý čas stál na mojej reťazi zabezpečil, aby som mu neušla a mohol sa na mne kľudne vyblázniť.

„Nie som žiadny pes aby som tu len ticho čušala." sykla som.

„Ale za to si dosť prefíkaná a je ti jedno aké to bude mať následky."

„Pochopiteľne." povedala som a znova sa rozkašlala. Tvár ma bolela a peru som už mala celú opuchnutú. Aké úbohé zbiť ženu. Ale v mafii je to ako poškodiť nábytok. Nikdy nebrali na ženy ohľad, je jedno v akom postavení.

„Nemáš strach?"

„A pred čím?" vysmiala som ho a on stisol päsť, až som sa bála, že znova pristane na mojej tvári, keď kým ja som sa zvíjala na zemi, on si vedľa mňa kľačal.

Uchechtol sa: „Si tak hlúpa Alisson."

„Ja? A ty si myslíš že Wannerovci ti sem v pokoji napochodujú? Na to môžeš zabudnúť."

„Nie neočakával som to. Joseph by nikdy nič dobrovoľne nespravil a ani jeden z nich by sa už vôbec dobrovoľne nepostavil pred smrť."

„Tak potom čo?" ozvala som sa, no mozgové závity sa znova ozvalo a mne to pomaličky došlo, zatiaľ čo Friderick sa veľavravne usmieval, „Ty si ich plánoval prepadnúť v sídle. Pretože by s tým by nerátali. A nemyslím si, že máš pod sebou len tých preživších členov Skoliovej pyramídy."

Hrdo sa usmial: „Muži do boja sa dajú v mafii zohnať rovnako jednoducho ako lacné ženy alebo cvičená ochranka."

Pohŕdavo som na neho pozrela.

„Ale máš pravdu. Lenže teraz si mi to tak trošku skomplikovala. Takže mi neostáva viac než pár hodín na to aby som uskutočnil úder, pretože potom si sem už Jonathan napochoduje."

„A ty sa bojíš, že ťa porazí?" nadvihla som výsmešne obočie.

„Ale kdeže. Ale keď viem zabiť jednou ranou tri muchy, tak prečo by som zabil najprv dve a potom tú jednu?"

„A kde si vynechal tú štvrtú?"

„Teba by som si ponechal."

„Nie som nikoho majetok a ani hračka." namietla som horlivo, no to viedlo k ďalšiemu kašľu a ďalšej krvi na zemi.

„Ale jeho si."

„Jeho milujem. A on miluje mňa. To je podľa mňa dosť veľký rozdiel."

„Ale ak si chcem užiť, tak si užijem. Trúchliť môžeš ostatok času."

Znechutene som na neho pozrela: „Idiot."

Tváril sa, že moju poznámku prepočul: „Len škoda, že som ťa prisľúbil už niekomu inému."

„Panebože, cítim sa ako súčasť obchodu s bielym mäsom."

„A snáď tomu tak na začiatku nebolo? Po vašom únose?" uškrnul sa.

„Ty si tam bol." hlesla som prekvapene.

„Samozrejme, že bol."

„Komu si ma prisľúbil?" opýtala som sa, no k odpovedi sa nemal, tak som sa opýtala naliehavejšie, „Komu?!"

„Niekto si ťa vyžiadal." usmial sa veľavravne a postavil sa, „Idem pozdraviť tvojho milého. Chceš mu niečo odkázať."

„Dúfam, že skapeš, Friderick." hlesla som s odporom, no on si len bezstarostne vyšiel z tejto ponurej miestnosti a nechal ma tak. Unavene mi padla hlava na zem, no to, že hneď potom nadíde aj čiernota som nečakala.