In the power of the mafia

20. - I want to play

„Kto je to Skoliov? A čo je to Skoliova pyramída?" opýtala som sa ho, keď zložil.

„Skoliov bol jeden, povedzme, významný mafián, darilo sa mu v obchodoch, mal nemalý majetok a okrem toho mal veľa prínosov do obchodov. Lenže napokon, keď mal k dispozícii najväčší balík v histórii, zradil a okradol väčšinu mafiánov a zmizol aj so svojim veľkým majetkom. To, prečo sa mu to tak záhadne podarilo bolo, že mal veľa pracovníkov, sluhov či dlžníkov, ktorý pre neho pracovali a..."

„A tak vznikla Skoliova pyramída. On bol na jej vrchole a následne boli tí podradení..."

„Až do posledného chudáka. Mal v tom jedinečný systém a síce sa mnohí snažili napodobniť jeho štýl, ako aj práve teraz, nikdy to nedotiahli do takej dokonalosti a boli prezradení."

„Ale ani títo to nemusia tak dotiahnuť."

„To je pravda, ale situáciu to vôbec nezlepšilo."

„Prečo?"

„Lebo ten dotyčný človek nás nechce zradiť, tak ako to robil Skoliov. On nás chce zabiť." zdôraznil a ja som si frustrovane vzdychla, „Ale žiadny strach, vďaka tebe máme ďalšiu indíciu a zistíme, o čo mu ide. Si múdra hlavička."

Vtisol mi bozk do vlasov a ja som sa uchechtla: „A vraj kto je tu mafián."

„Darmo si mafiánom, ak ti je šiesty zmysel neznámy." povedal a zas mi vtisol bozk do vlasov.

Rozvalila som sa tak, že som mu hlavu položila na stehno a pozrela sa na neho: „A čo budeme robiť teraz?"

„Neviem. Myslím, že by bolo ešte dobré aspoň deň tu ostať. Pre istotu."

Prikývla som: „Tak si pustíme film?"

Usmial sa, ja som mu vzala z ruky telefón, položila na stôl a podala mu diaľkové. Kým hľadal film, tak som si ho nenápadne obhliadala. Síce som ho poznala ako Jonathana v obleku, keďže obleky nosí väčšinu času, páčil sa mi aj takto, v čiernom tričku na krátke rukávy a sivých teplákoch. Ja som mala len čierne legíny, biele tričko a krémový sveter, keďže mi bola zima aj napriek tomu, že kúril krb.

„Čo také zaujímavé vidíš?" opýtal sa bez toho, aby sa na mňa pozrel.

Uškrnula som sa: „Teba."

Usmial sa, pozrel na mňa a pohladil ma po líci. Privrela som oči a Jonathan sa ozval: „Ak chceš pozerať film, tak televízor je tým smerom."

Otvorila som oči a pokrčila nosom. Následne som sa pretočila na bok, no hlavu si nechala na jeho stehne. Film začal a to, ako ma príjemne Jonathan hladil, ma neskutočne ukľudňovalo, ako keby sa nemalo nič stať. Vôbec nič, i keď všetko nasvedčuje pravému opaku.

„Prečo na mňa tak pozeráš?" opýtala som sa, zatiaľ čo som sa v nočnej košeli rozvaľovala v posteli. On sa ležérne opieral o parapet okna, cez ktoré sa doteraz díval, a to ma aj akosi pred chvíľkou zobudilo.

Pousmial sa, ale stále sa na mňa len díval. Mal na sebe len sivé tepláky.

Otočila som sa na bok, aby som na neho videla a nechápavo sa zamračila: „Cez noc ťa podplatili slušným balíkom peňazí aby si mlčal, alebo ako?"

Uchechtol sa a pokýval hlavou.

„Tak čo?"

Odrazil sa od parapetu a pomalými ladnými krokmi sa presunul až ku mne a čupol si, aby sme boli zarovno. Pozrel mi rovno do očí a ja som v tých jeho uvidela iskričky a na pery sa mu vkradol hravý úsmev: „Chcem sa hrať."