In the power of the mafia

16. - Second warning

„Dostali sme druhé varovanie." povedal Joseph a ja som udivene nadvihla obočie.

„Takže ak tomu správne rozumiem, vy ste dostali prvé." prehovoril Dylan a keď som znova započula ten hlas, pichlo ma pri srdci.

„Čo sa stalo?" opýtal sa Jonathan ignorujúc Dylanovu poznámku.

An sa vytrela a opatrne si odhrnula rukáv pravej ruky: „Napadol ma jeden z našich mužov, zviazal a umlčal páskou. Rozrezal mi ruku a a týral ma, až kým som neodpadla od vyčerpania. Síce to bol len pár minútový proces, strašne to bolí a nič si nepamätám."

„Prišiel som včas, aby som toho parchanta zastrelil a našiel som u neho papierik s druhým varovaním." povedal Bill.

„Bože môj." hlesla som a neposlušné slzy si našli cestu.

„Čo tie varovania znamenajú?" opýtala sa nepokojne Stefany.

„Má to jednoduchú následovnosť, v mafii sa to využíva dosť často." začal vysvetľovať starý Wanner, zatiaľ čo ja som si jednou rukou utierala slzy a za druhú ma povzbudivo držal Jonathan. Videla som, že aj mojej sestry to značne vzalo.

Joseph si vytiahol veľkú cigaru a Jonathan mu s dlhým, otráveným povzdychom posunul popolník. Zrejme sa mu nepáčilo, keď mu tu otec fajčil. Keď som zacítila ten cigaretový dym, ani som sa nečudovala.

Potiahol si a ako rozprával, pomaly vydychoval: „Všetko začína predohrou. Pokračujú tri varovania a nakoniec víťazstvo."

„Koho víťazstvo?" opýtala som sa už s celkom kľudným hlasom, aj keď som zo všetkého bola značne nervózna.

Joseph sa mrzuto uškrnul: „O niekoho. Niekto predsa zvíťaziť musí."

„A preto sa museli dlho odhodlávať a plánovať veci, keď sa rozhodli postaviť proti nám." povedal Dylan.

Vanessa mu položila ruku na jeho: „Myslíš, že je za tým Friderick?"

„Friderick bol len predohrou, ak tomu správne chápem." povedala Stefany a Joseph prikývol.

„Za všetkým bude niekto oveľa horší." dodal.

„Ale musíte aspoň tušiť, o koho ide, nie?" opýtala som sa a Joseph zabodol pohľad do mojich očí.

„Samozrejme, Alisson. To môžeme. Lenže by to bol dlhý zoznam. U Jonathana ešte dlhší."

„Toho som si vedomá." povedala som na svoju obranu, „A čo plánujete robiť?"

„Preto sme tu, aby sme sa dohodli."

„Sme tu aj preto, lebo moje sídlo je tak trošku nepoužiteľné." povedal ironicky Dylan.

„To je už druhá vec."

„Prepadli ťa, braček?" rypol Jonathan a vyslúžil si Dylanov vražedný pohľad, „Fajn, tak sa tu dočasne zabývajte. Takéto veci sa nevyriešia za jeden večer. Okrem toho, určite je tu zopár noviniek, s ktorými by sme sa mali navzájom oboznámiť, nie? Predsa prešli dva týždne."

„Samozrejme." sucho utrúsil Dylan a znova si nás oboch premeral. Venovala som mu jeden nič nehovoriaci pohľad a pohladila palcom Jonathana po ruke. Ten mi ruku naoplátku stisol.

„Okrem toho, myslím, že toto by sme si mali riešiť len my traja a v súkromí, dievčatá si budú mať toho dosť povedať, mám ten pocit."

Vyrozumela som jeho požiadavke, prikývla a vstala. Za mnou sa pohla Vanessa, Stefany a následne aj An. Bill ostal ako osobná stráž pri dverách a my sme vyšli na terasu. Viac som to už nevydržala a zatiaľ čo Stefany už nedala dýchať Vanesse, ja som objala opatrne An.