In the power of the mafia

21. - Disclosure

Správaj sa slušne, Alisson, len tak ťa v spoločnosti ocenia.

Nikdy príliš nevyzvedaj, inak na zvedavosť škaredo doplatíš.

Všetko má určitý postup, nasledovnosť a pravidlá, drahá. Riaď sa nimi. Tak na ne prídeš.

Hľadaj aj tie najmenšie detaily.

Buď silná. Psychicky či fyzicky. Len silní prežijú.

Ochraňuj tých, na ktorých ti záleží a ktorých miluješ, možno zlyháš, možno prehraješ, ale vždy do toho daj všetko.

Svoje tajomstvá a skutky si kontroluj, akoby ti za to platili. Uvidíš, v budúcnosti to oceníš.

Uvedom si, že musíš najprv niečo dokázať, aby ťa brali vážne. Musíš sa, či už dobrovoľne, alebo nie, podrobiť skúškam, aké ti pridelia.

Slzy sú cenné, nemrhaj s nimi.

Život vie byť krutý, zlý a nespravodlivý, no všetko zlé je na niečo dobré, všetko zlé má nejaké plusy, a ak všetko zlé raz pominie, príde to dobré. Ale vždy buď pripravená, život ti vie tak ľahučko podlomiť nohy, že to ani nečakáš.

Buď milá a zhovievavá k autorite, i keby ťa mali práve zosmiešňovať alebo rezať. Proste buď.

Pochvalu prijmi rovnako ako výčitky.

Kontroluj sa tak veľmi, ako veľmi sa chceš presadiť. A ty sa presadiť musíš. Si Villkinsonová.

Alisson pamätaj si všetko, čo som ťa učil. Mám ťa veľmi rád, Alisson. Najradšej, a ty to vieš. Ale nezabudni na ešte jedno dôležité pravidlo.

Riaď sa šiestym zmyslom a prežiješ.

Mala som pocit, akoby ma niekto prefackal. Otcove slová mi vírili v hlave, nedokázala som ich umlčať. Veľa času sme trávili spolu, iba my dvaja a veľa krát ma poúčal a s hrdým úsmevom ma pochválil za moje bystré otázky a rád mi na ne aj odpovedal. Jediné, čo nám zanechal po svojom odchode, bol odkaz so slovami: Ľúbim vás, ženy moje najdrahšie. Moje lásky. Pamätajte na mňa. Pamätaj na moje slová, Alisson.

Mama chcela ten odkaz spáliť, ale ja som si ho nechala a založila tajne do albumu s fotkami, k fotke, kde som bola s otcom ešte ako malá.

A teraz mi to všetko dávalo zmysel. Otec neodišiel naprázdno, bez stôp. Predsa len tu jednu stopu nechal. Mňa. Vychoval ma ako mafiánku.

„Alisson?" ozvalo sa pri mne a ja som sa mykla, „Prepáč, nechcel som ťa vystrašiť."

Jonathan si prisunul stoličku predo mňa. Za tú hodinu, čo som tu osamelo sedela a myšlienky ma mučili, sa dosť ochladilo a tak mi prehodil cez plecia sako a moje ruky si vložil do svojich.

„Čo sa deje?" opýtal sa a ja som sa odvážila pozrieť mu do očí.

„Spomínal si Skoliovu pyramídu." začala som a on váhavo prikývol, „Robert Villkinson ju použil tiež. A ako si spomínal, nikomu to nikdy tak dokonale nevyšlo, rovnako ako jemu. Podarilo sa vám ho obrať o peniaze, ale už si nevedel rady, tak peniaze preniesol na iný účet a zabil sa."

Zvedavo ma sledoval.

„Nikdy som to nepostrehla, brala som to ako samozrejmosť. On ma už odmalička vychovával ako svojho nástupcu. Teda posledným kľúčom som ja, Jonathan. Som kľúčom ako k otcovi, tak aj k peniazom, čo vám ukradol."