In the power of the mafia

6. - Just dance

„Kam ideme?" opýtala som sa An, ktorá kráčala vedľa mňa, za nami Vanessa a Stefany a za nimi ešte Bill.

An sa usmiala: „Možno sa ti to bude páčiť."

„Takže mi nič nepovieš." vzdychla som.

„Nie nie." zasmiala sa.

„Prečo mám pocit, že ty sa z toho tešíš ako malé dieťa?"

„Lebo sa dnes zabavím."

„Na náš účet." odfrkla som.

„Asi tak." znova sa zasmiala a otvorila dvojkrídlové dvere do veľkej spoločenskej miestnosti. No teraz bola iná. Mohutný nábytok bol po stranách a stred bol úplne prázdny. An s Billom sa postavili po stranách dvier ako stráže, čo znamenalo, že nás samých púšťajú do jamy levovej. Stefany kráčal k stredu miestnosti, ja za ňou a ostýchavá Vanessa pomaly za mnou. Na jednej strane boli veľké repráky a notebook. Nadvihla som obočie.

Ozvala sa Vanessa: „My budeme..."

„Tancovať." dopovedal muž, okolo tridsiatky, no predsa vyzeral mlado a s okúzľujúcim úsmevom.

Vyčítavo som pozrela na An.

„Prečo?" vyzvedala Stefany.

„Pretože pán Wanner potrebuje spoločnosť na plese, kam bol pozvaný. A tak..."

„Si chce vybrať." dopovedala som. Nebola som tým vôbec nadšená. Oprela som sa o najbližší nábytok.

„Takže, ktorá chce začať prvá?"

„Pôjdem ja." povedala Vanessa.

„Bill?" otočil sa na neho muž, „Budeš robiť spoločníka jednej z týchto slečien?"

„Iste." povedal nie moc šťastný a An sa uškrnula. Bill pozrel mojim smerom, no môj nesúhlasný pohľad vravel za všetko. Vzal za ruku Stefany a začali zľahka, rovnaký tanec ako ten neznámy s Vanessou.

„Ako sa volá?" opýtala som sa, keď ku mne An prešla a tiež sa oprela o nábytok.

„Stanley."

„A prečo si sa škerila?"

„Však sa len na Billa pozri." spravila som tak.

Zasmiala som sa: „Je ako drevo."

An sa tiež rozosmiala a rýchlo stíchla, keď sa Bill pozrel naším smerom. Oproti Stefany bol o dosť vyšší. Krátke hnedé vlasy sa mu kučeravili a oči mal ako dva azurity, pery jemne krojené.

„Prečo si nešla? Nevieš tancovať?"

„Nechcem ísť." sklopila som zrak, „Nechcem byť v Dylanovej blízkosti viac ako je nutné."

„Vieš, že tým nič nevyriešiš?"

„Ak ti ide o to, aby si ma rozplakala, darí sa ti."

„Prepáč, ja len..."

„Rovno povedz, nech si pripravím nejaké tie čierne šaty na pohreb. A že budem čítať závety."

„Alisson." zahriakla ma.

„Nikde niet spravodlivosti." zažmurkala som, aby som zahnala slzy, no malo to opačný účinok. Utrela som si slzy z líc. An už radšej nič nepovedala. Sledovala som ako sestry tancujú, aj keď jednoznačne bola lepšia Vanessa. Nepôjdem tam. Už len ten bozk...

Nedával mi po nociach spávať. Tak veľmi som túžila po ďaľšom. Jeho krásne pery, nevšedné oči, ktoré by som spoznala všade, krásne vlasy i hlas... Hlavne hlas. A najviac sa mi páči vtedy, keď...