Skokan

#10

Rowan.

Toto meno sme s mojou snúbenicou vybrali pre nášho synčeka. Keď mi povedala, že je tehotná, nemal som slov. Iba som na ňu len vyvaľoval oči, neschopný povedať pol slova. Bolo to, akoby sa sen stal skutočnosťou. Mal sa zo mňa stať otec. Okrem dňa, kedy som ju požiadal o roku, bol toto ten najšťastnejší deň v celom mojom živote.

Potom sa ale všetko skomplikovalo. Z tehotenstva, ktoré sa zdalo na prvý pohľad ako úplne bezproblémové, sa stali komplikácie obrovských rozmerov. Akoby nestačilo, že môjmu maličkému synčekovi hrozili po narodení vážne zdravotné problémy, vo veľkom ohrození sa ocitla aj žena môjho života. Osoba, ktorú som miloval nadovšetko. Môj anjel strážny, ktorého oči boli ako nebo za jasného dňa, pričom tie moje skôr ako sychravé počasie. Vždy som ale najviac miloval jej vlasy. Prekrásne husté kučery v čokoládovej farbe, ktoré jej siahali až po pás.

Bože, koľko sme sa rozprávali na tému, po kom toho náš synček zdedí viac. Či bude mať vlasy ako Julie, alebo sa mu ujdú uhľovo čierne, ako boli tie moje. Či bude mať oči jasného, alebo zatiahnutého neba. Teraz...teraz tu ale bola veľká pravdepodobnosť, že ten drobec sa nedožije ani jedného. Lekár mi to povedal pred týždňom na rovinu. Pravdepodobnosť, že náš maličký prežije ešte tri týždne, kedy by bol cisársky rez už bezpečný, je menej ako dvadsať percent.

Aj keby to vyšlo...bol by tak maličký a tak bezbranný. Bábätká sa predsa považujú za donosené a plne schopné prežiť v našom svete až okolo tridsiateho siedmeho týždňa tehotenstva. Podľa všetkých tých článkov na internete, je spodná hranica dvadsaťštyri týždňov. A tam sme ešte neboli.

Toľkokrát som sa už pýtal toho tam hore, prečo toto hodil do cesty práve mne. Odkedy som bol s Julie, chceli sme rodinu. Hovorili sme o deťoch, vymýšľali sme im smiešne prezývky a teraz, keď sme sa mali stať po prvé rodičmi, som mohol behom hodiny prísť o všetko. O synčeka, ale aj o lásku svojho života. Ja...nemohol...nemohol som sa tomu už prizerať. Nevládal som denne chodiť za nimi do nemocnice, kde ma stále čakali len pochmúrne tváre lekárov a slzy mojej snúbenice.

Chcel som pritom len šťastný život so svojou rodinou. Chcel som si vziať Julie a chcel som, aby sme spolu vychovávali nášho synčeka...Rowana Howarda.